Pozornosť na vplyv zvuku na rastliny sa začala kontroverznými štúdiami, ktoré opisovali priaznivý vplyv hudby na rastliny. Následne sa začali skúmať špecifické frekvencie zlepšujúce rast rôznych druhov rastlín, čo malo za následok vznik nového vedeckého zamerania – rastlinnej akustiky. Dnes sa skúmajú zvukové interakcie medzi rastlinami a živočíchmi, prostredím i jednotlivými rastlinami navzájom. Niektoré zistenia sú mimoriadne prekvapivé.
Zvukové interakcie medzi rastlinami a živočíchmi
Je známe, že rastliny využívajú na reakciu na prítomnosť rôznych živočíchov (bylinožravce, hlodavce, hmyz) dotykové mechanizmy a tiež vnímajú prchavé chemické látky. Výskum z posledných rokov potvrdil, že rastliny vnímajú aj živočíšne zvuky. Už pred desiatimi rokmi sa zistilo, že listy modelovej rastliny Arabidopsis – arábkovka dokážu vnímať zvuk húseníc (Pieris rapae) a ich následnou ochrannou reakciou je zvýšená tvorba antokyanínov a glukozinolátov. Ak sa na rastliny pôsobilo zvukom „kŕmiacich sa húseníc“, po napadnutí listov húsenicami sa v listoch tvorilo o tretinu viac ochranných látok, vďaka čomu sa pribrzdil rast húseníc až o pätinu. Ak sa na rastliny pôsobilo zvukom vetra alebo lúčnych koníkov, žiaden účinok zvuku sa nepozoroval, hoci zvuk koníkov mal veľmi podobnú frekvenciu, ale mal inú „melódiu“. Tento dokonalý experiment môžeme považovať za akúsi vakcináciu rastlín pomocou zvuku...
Rastliny vnímajú rôzne podnety okolitého prostredia. Reagujú napríklad na svetlo, teplotu, vlhkosť, či na mechanické stimuly – tie zahrňujú vietor, dážď, dotyky alebo zvuky. Keďže rastliny nemajú na rozdiel od živočíchov žiaden zreteľný sluchový orgán, o vplyve zvuku na ich rast a vývoj sa ani neuvažovalo. Zvuk sa šíri ako tlaková vlna prostredím a ovplyvňuje akýkoľvek objekt, s ktorým príde do styku, vrátane rastlín. V podstate je to len jemný, veľmi špecifický druh dotyku.
Pozornosť na vplyv zvuku na rastliny sa začala kontroverznými štúdiami, ktoré opisovali priaznivý vplyv hudby na rastliny. Následne sa začali skúmať špecifické frekvencie zlepšujúce rast rôznych druhov rastlín, čo malo za následok vznik nového vedeckého zamerania – rastlinnej akustiky. Dnes sa skúmajú zvukové interakcie medzi rastlinami a živočíchmi, prostredím i jednotlivými rastlinami navzájom. Niektoré zistenia sú mimoriadne prekvapivé.
Rastliny Nicotiana tabacum – tabák virgínsky sa snažia brániť pred bylinožravcami pomocou tvorby nikotínu. Podobne ako v prvom prípade, rastliny tabaku, ktoré „počúvali“ zvuk húseníc (Phtorimaea operculella), dokázali po skutočnom napadnutí húsenicami vytvoriť viac nikotínu ako rastliny „bez hudobnej výchovy“. Zistilo sa, že zvuk húseníc žerúcich listy je u väčšiny húseníc podobný, a tak by sa tento hudobný výcvik dal používať masovo na zlepšenie ochrany rastlín, najmä v skleníkovom hospodárstve. Rastliny možno „imunizovať“ nielen voči húseniciam, ale napríklad aj voči mikrobiálnym patogénom. Použitie 1000 Hz frekvencie zlepšilo odolnosť rastlín Arabidopsis voči hubovému patogénu Botrytis cinerea....
Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.
