Tento druh ku mne prišiel „literárnou cestou“, spisovateľ Jan Drda si ho vybral, aby čitateľom priblížil zážitky zo svojej cesty v Čile: „V pohádkách se jezdívá přes sedmery hory a sedmery řeky. My, ať pravdu dím, jsme ze Santiaga do Valparaisa jeli jen přes trojí pohoří, trojí údolí mezi těmito pohořími a přes nejméně tolik řek, z nichž jedna se jmenuje Mapocho, druhá Maipo a třetí tak nejak podobně.
Protože žádný z našich přátel ji neznal podle jména, neznám ji ani já. Ale přijdeteli někdy v ta místa, poznáte ji bez námahy: je kamenitá, čirá, jedním hlubokým vrypem umístěná do syrových hlinitých a rumělkově červených břehů, tu a tam porostlých eukalypty a křovím, které se jmenuje Peumus boldus a jehož tuhé listí rozemnuto voní jako naše máta peprná.“
Úvod
Čelaď Monimiaceae je malopočetná skupina evolučne primitívnych krytosemenných rastlín; ktorá sa dnes radí medzi tzv. magnolidy, stojace mimo klasické rozdelenie krytosemenných rastlín na jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové. Najväčšiu druhovú diverzitu čeľade Monimiaceae možno pozorovať v tropických oblastiach Južnej Ameriky, Austrálie, Oceánie a na Madagaskare, subtropických zástupcov je menej, radí sa k nim monotypický rod (rod len s jedným druhom), Peumus boldus.
V roku 1782 J. I. Molina (1740 ‒ 1829) opísal tento druh pod názvom Peumus boldus, následne v roku 1794 H. Ruiz López (1754 ‒ 1815) a J.A. Pavón y Jiménez (1754 ‒ 1840) opísali ten istý druh pod názvom Ruizia fragrans. V roku 1809 sa to ešte skomplikovalo, pretože A.L. de Jussieu (1748 ‒ 1836) znovu zaradil rastlinu pod názvom Boldoa fragrans. Až v roku 1869 H.M. Baillon (1827 ‒ 1895) celú situáciu objasnil a rastline nakoniec zostal názov Peumus boldus, ktorý sa používa dodnes.
Opis
Peumus boldus – boldovník liečivý – boldovník vonný – je stálozelený dvojdomý strom, ktorý dorastá do výšky 6 – 7 (–20) m; borka je šedá, u starších stromov rozbrázdená. Listy sú protistojné, stopkaté, čepeľ je vajcovitá až eliptická, 3 – 7 cm dlhá a 1 – 5 cm široká, kožovitá, vypuklá, na líci sviežo zelená, trochu drsná kvôli žliazkovitým hrbolcom, na rube svetlejšia, chlpatá, na báze klinovitá až zaokrúhlená, celookrajová alebo s oddialenými drobnými zúbkami, mierne podvinutá, na vrchole tupá. Súkvetie tvorí 10 – 12 kvetov, ktoré rastú v strapcoch; kvety majú 0,5 – 1 cm v priemere; okvetných lístkov je 5 – 6, žltkastých, v samčích kvetoch je veľký počet tyčiniek; v samičích kvetoch je 2 – 5 voľných plodolistov. Plodom je súplodie vajcovitých kôstkovíc, ktoré sú dlhé 1 – 2 cm, v zrelosti žltozelených, sladkých a aromatických; v každé kôstkovici je jedno guľovité, približne 5 mm dlhé semeno.
Pestovanie a zber
Prirodzene sa vyskytuje v Peru a Čile, najmä od severného konca zálivu Tongoy až po južné brehy rieky Damas v Osorne. Intenzívny zber v prírode a pomalá regenerácia rastlín boli dôvodom, aby sa začalo s pestovaním ‒ pestuje sa v Brazílii a v niektorých severoafrických štátoch, napr. v Maroku...
Ing. K. Kaffková, Ph.D.
