Sezam má v antickej kultúre hlboké korene. Olej vyrábaný z jeho semien sa používal nielen na varenie, ale pridával sa aj do chleba, či koláčov a mal aj liečivé účinky. Zmienky o ňom nájdeme u Plauta či Plinia, v gréckej literatúre ho spomínajú Herodotos, Xenofón, Aristofanés či Solón.

Pri pátraní po pôvode názvu pre sezam sa tak dostaneme od latinského jazyka, cez grécky, až po jazyky semitské. Latinská podoba tohto rodového mena, sesamum, je de facto len latinizovaným variantom gréckeho σήσαμον [sésamon], v dórskom nárečí dokonca σάσαμον [sasamon]. Do gréčtiny sa toto slovo dostalo zo staroaramejského šūššmā, skrátenej podoby reduplikovaného šumššemā, čo zase vieme odvodiť od akkadského šamaššammū, v preklade „olejová rastlina“. Zaujímavým je aj mykénsky variant sasama, pochádzajúci azda priamo z akkadčiny. Druhové epiteton indický – indicus, či v gréčtine ἰνδικός [indikos], je vytvorené od názvu rieky Indus – Ἰνδός [Indos], ktorú pre Európu objavili jednotky Alexandra Veľkého. Grécky názov prevzali zo staroperzského hindūš a jeho korene nájdeme v praindoiránskom *síndhuš, čo znamená rieka. Paradoxne len málokedy označuje tento prívlastok samotnú Indiu. Často sa s ním môžeme stretnúť pri druhoch rastúcich v krajinách na pobreží Indického oceánu, napríklad pri africkej rastline tamarind indický (Tamarindus indica L.), alebo dokonca aj pri rastlinách zo vzdialenejších krajov, akým je z Japonska pochádzajúci rododendron indický (Rhododendron indicum (L.) Sweet). Od roku 1492, keď Kolumbus pristál na brehoch Nového sveta v domnienke, že ide o Indiu, sa s týmto špecifickým druhovým názvom môžeme stretnúť aj pri druhoch typických pre Strednú a Južnú Ameriku a tzv. West Indies, t. j. Antily a bahamské súostrovie.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.