Šťavnaté a lahodné plody schované vo vnútri oranžových lampiónikov machovky v sebe skrývajú liečivú silu. Detoxikujú naše telo, pomáhajú pri problémoch obličiek a močových ciest a sú bohaté na vitamín C.
Je veľa druhov machovky, pritom najviac rozšírená je machovka čerešňová – mochyně židovská – Physalis alkekengi. Rastlina rastie v tienistých a vlhkých hájoch, okolo riečnych tokov a vo viniciach. U nás v Karpatoch – od Bielych a Malých Karpát a Slovenských Beskýd smerom na východ, ale aj napr. na Muránskej planine.
Je to trváca bylina s plazivým podzemkom, ktorá vydrží na záhone niekoľko rokov. Jej byľ je až 80 cm vysoká, priama, jednoduchá alebo hore rozkonárená. Listy má stopkaté, široko vajcovité, celistvookrajové. Kvety sú špinavobiele, dlhostopkaté, so zvonkovitým kalichom a belavou päťcípou korunou. Po opelení sa z vrchného semenníka vytvorí guľatá bobuľa červenej farby s veľkosťou 1 – 1,5 cm, ktorá sa pri dozrievaní oddelí rovnako ako zafarbený nafúknutý kalich. Sieťovito žilkovaný kalich kvetov sa po odkvitnutí rozširuje a vytvára mechúrik, ktorý vyzerá ako zavesený lampášik. Suché kalichy majú výrazné oranžovo červené až ohnivé zafarbenie a krásne zdobia jesenné záhradky.
Machovka čerešňová sa využíva ako okrasná rastlina, vo farmácii ani medicíne sa nepoužíva. Nezrelé plody, ako aj ostatné časti rastliny sú jedovaté s výnimkou úplne zrelých plodov, ktorých toxicita je zanedbateľná. Ani tie však nie sú chutné a ich konzumácia sa neodporúča. Obsahujú okrem sacharidov, kyseliny – aj kyselinu askorbovú (vitamín C), karotenoidy, horčiny, triesloviny a sliz. Ostatné časti rastliny a nezrelé plody obsahujú malé množstvo steroidových laktónov (fyzalín). Podzemná časť okrem toho obsahuje aj jedovaté pyrolidínové a sekotropánové alkaloidy. Hoci toxicita nie je veľká, požitie nezrelých plodov alebo iných zelených častí rastliny môže vyvolať žalúdočnú nevoľnosť a vracanie.
Bežne dovážaným druhom je machovka peruánska – mochyně peruánská – Physalis peruviana. Pochádza z vysokohorských tropických oblastí Južnej Ameriky (Peru, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Čile), kde sa stále vyskytuje ako voľne rastúca rastlina. Postupne sa rozšírila do všetkých miernych oblastí sveta a v niektorých krajinách tropického a subtropického pásma sa pestuje ako poľnohospodárska plodina. Je to rastlina väčšieho vzrastu v porovnaní s machovkou čerešňovou a je celá pokrytá žľaznatými trichómami. Listy sú striedavé, vajcovité, zašpicatené, kvety žlté, s fialovými škvrnami na báze kvetu a kalichom podlhovasto zvončekového tvaru. Plody sú bobule pomarančovo žltej farby s veľkosťou približne 2 cm, ukryté v kalichu, ktorého farba sa mení zo zelenej až na hnedú. Bobuľa má príjemnú vôňu a osviežujúcu sladkokyslú chuť, niekedy sa tiež označuje ako čerešňa Inkov. Využíva sa ako dekorácia na zákusky aj na prípravu sirupov a marmelády...
Prof. RNDr. D. Grančai, CSc.
