Rod Terminalia, druhý najväčší rod kvitnúcich rastlín čeľade Combretaceae a jeden z významných rodov liečivých rastlín, zahŕňa približne 250 druhov – od malých krov alebo stromov až po veľké stromy, ktoré sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach. Tento rod je bohatým zdrojom rôznych fytochemikálií, ktoré sa používajú v medicíne, od cyklických triterpénov a ich derivátov, cez flavonoidy, aromatické látky až po triesloviny, ktoré sa získavajú napr. z druhu T. chebula.
Názov rodu pochádza z latinského slova terminalis (vrcholový), pretože listy sú zoskupené na konci vetiev. Druhový názov pochádza z paštčiny, jazyka, ktorým sa hovorí na území Afganistanu a Pakistanu. Anglické názvy sa dajú rozdeliť do troch skupín: prvú charakterizuje slovo myrobalan (samostatne alebo s prívlastkom žltý (yellow myrobalan), čierny (black myrobalan), alebo chebulic myrobalan), je možné, že to súvisí s farbou plodov, v literatúre sa píše o zbere žltých plodov, ale tie, čo dozrejú na strome, sú čierne. Druhú tvoria názvy spojené so slovom gall, teda žlč (žlčový orech – gallnut, indický žlčový orech – Indian gall-nut) a do tretej skupiny patria názvy, ktoré obsahujú slovo ink, teda atrament (atramentový orech – ink nut, strom atramentových orechov – ink nut tree). Český názov rastliny je vrcholák chebule (v staršej českej literatúre sa plody označujú ako „myrobolánky čili nezadáky“), slovenský názov je vrcholiak trieslový.
Opis
Listnatý strom, ktorý dorastá do výšky 25 m, kôra je hrubá 5 – 6 mm, tmavohnedá až čierna. Listy sú jednoduché, stopka je 12 – 25 mm dlhá, list má dĺžku 9 – 28 cm a šírku 4 – 13 cm, čepeľ je vajcovitá až eliptická. Kvety sú obojpohlavné, zelenobiele, priemer 5 – 6 mm, usporiadané v klasoch, s výraznou nepríjemnou vôňou. Plod je zeleno žltá lysá kôstkovica, 3 – 4 x 2 – 2,5 cm veľká, vajcového tvaru, ktorá obsahuje jedno semeno.
Pestovanie a zber
Rastie v Nepále, severnej Indii, Srí Lanke, Mjanmarsku, Thajsku, Indočíne a južnej Číne. Druh bol introdukovaný do tropických oblastí Afriky, kde sa príležitostne pestuje pár jedincov. Množiť sa dá vegetatívne aj generatívne. Priamy výsev sa neodporúča, pretože semená majú nízku klíčivosť, preto sa majú upravovať. Opadané plody sa pozbierajú a osušia, následne sa odstráni dužina. Zvyšok plodu sa nechá fermentovať, aby sa zvýšila klíčivosť. Ďalšou možnosťou zvýšenia klíčivosti je skarifikácia semien (znamená narušenie – prepichnutie alebo odstrihnutie) osemenia v širšej časti bez poškodenia embrya vnútri a namočenie do studenej vody na 36 hodín. Semená sú životné približne rok. V Indii sa vysievajú do nádob alebo na záhon v škôlke pred obdobím dažďa. Mladé rastliny sa majú tieniť pri predpestovaní a aj nejakú dobu po výsadbe. Rast semenáčov je relatívne pomalý, v prvej sezóne narastú do výšky 10 – 20 cm a v druhej asi do výšky 25 – 50 cm. Vegetatívne množenie pomocou rezkovania je možné, ale menej úspešné ako generatívne. Plody sa zbierajú od momentu, keď začínajú žltnúť, až po moment, keď sú celé žlté. Výnos plodov na jeden strom za rok je obvykle do 10 kg. Stromy sa rúbu, až keď neposkytujú dostatok plodov, o produkcii dreva je len málo informácií...
Liečivá rastlina
Používa sa v tradičných medicínach, napr. v ajurvéde, unami a sidha.
Kôra má močopudné, kardiotonické a dezinfekčné vlastnosti (napr. obväz na rany). Kôra (alebo prášok z nej) sa používa v kombinácii s inými rastlinami, napríklad: s latexom zo Euphorbia neriifolia sa odporúča pri zápche, s práškom z koreňov Abroma augustum a s kôrou Dillenia indica sa podáva na ochorenia močových ciest.
Na liečenie sa využívajú aj plody, ktoré slúžia ako laxatívum, stomachikum, tonikum, navyše majú antibakteriálne a adstringentné účinky. Plody (alebo pasta z nich) majú v liečiteľstve široké uplatnenie, napríklad:
na zapálené ďasná,
v kombinácii s Phyllanthus emblica a T. bellirica pri astme, pasta z plodov sa dáva na krk proti kašľu a na hlavu proti bolesti hlavy,
pasta z plodov, do ktorej sa pridá prášok z koreňov Neonotonia wightii, sa používa proti bolesti zubov,
pasta z plodov zmiešaná s latexom Ficus racemosa (fíkovník hroznovitý, figovník strapcovitý) sa aplikuje pri reumatoidnej artritíde, plody sa nechajú cez noc vo vode, potom sa odstránia a zvyšná tekutina sa používa ako upokojujúci výplach očí,
odvar zo suchých plodov sa odporúča na hnačku, bolesť brucha alebo problémy so slezinou,
žuvanie suchých plodov na kašeľ,
v ajurvédskej medicíne je šupka plodu zložkou liečiva nazývaného tripahala churna (zmes plodov troch druhov – T. chebula, T. bellirica a Emblica officinalis (Phyllanthus emblica)), ktoré sa používa ako silné laxatívum
Použitie plodov sa mení aj v závislosti od zrelosti – zrelé plody (preháňadlo, tonikum, podpora trávenia), nezrelé plody (na čistenie krvi, veľmi adstringentné, proti hnačke, na úplavicu, pľúcne choroby, alebo opražené na liečbu kašľa). Semená sa tiež používajú na liečbu kašľa.
Zaujímavá je zmienka o použití hálok, ktoré sa tvoria na listoch, na liečebné účely, rozdrvené sa pridajú do vody a užíva sa to pri astme...
Ing. K. Kaffková, Ph.D.
