Milí čitatelia, dozaista ste počuli o mnohých spôsoboch, ako získať z rastlín cenné vonné zložky. Mnohí ste určite skúšali rôzne postupy aj doma. Len nie vždy je výsledkom to,  čo by sme očakávali, pretože aby sme boli schopní získať silicu, resp.  zmes aromatických látok, väčšinou si to vyžaduje určité vybavenie a sofistikovaný prístup. To je však možné len v laboratórnom alebo priemyselnom prostredí, ktoré disponuje všetkým potrebným.   

Na druhej strane existuje istý spôsob, ktorý môžeme úspešne napodobniť aj doma. Tento spôsob získavania vonných látok je síce dnes už menej využívaný, no medzi poprednými výrobcami skutočne drahých parfumov stále veľmi obľúbený. A čo je podstatné, vonné zmesi získané touto metódou stále patria k špičke z hľadiska ich kvality. Povedzme si teda niečo viac o tomto starodávnom postupe pochádzajúcom z Francúzska.  

Niektoré druhy veľmi intenzívne voňajúcich kvetov, napr. jazmín,  tuberóza a gardénia, produkujú len veľmi malé množstvá silice,  a preto je veľmi náročné ju z nich extrahovať klasickými metódami typu destilácie s vodou alebo vodnou parou. Chemické látky zodpovedné za ich vôňu sú väčšinou veľmi citlivé na teplo a pri zvýšenej teplote sa rozkladajú. Preto je ideálne na ich zachytenie použiť metódu, ktorá by prebiehala pri izbovej teplote. Takouto metódou je tzv. enfleurage.  

Enfleurage je jednou z pôvodných starodávnych metód využívaných na výrobu vysokokvalitných a veľmi drahých vonných zmesí.  

Pochádza z francúzskeho regiónu Grasse, kde sa v menšom meradle využíva dodnes. Kvety, ktoré sa týmto spôsobom spracúvajú, musia spĺňať špecifické kritérium, a to, že musia produkovať vôňu aj po ich odtrhnutí. Väčšina kvetov totiž po oddelení od zvyšku rastliny prestáva uvoľňovať prchavé obsahové látky. Medzi takéto druhy patria predovšetkým vyššie spomínané. Exotickým zástupcom je tzv. kvet „Tiaré“, teda kvet tahitskej gardénie. Dôležité je, aby si kvety zachovali svoju výraznú vôňu od momentu ich zberu (napr. na políčku, plantáži atď.) po prenesenie do priestorov, kde sa ešte čerstvé podrobujú procesu „enfleurage“.  

Čo je vlastne podstatou tejto metódy? Poznáme rôzne silice a vieme, že sú to voňavé, väčšinou tekuté zmesi, ktoré nie sú rozpustné vo vode. Je to preto, lebo prchavé látky zodpovedné za ich vôňu prechádzajú najlepšie do tzv. nepolárnych alebo málo polárnych rozpúšťadiel, ako je olej, tuk, ale aj etanol (aj zriedený) a i. A práve absorpcia prchavých látok do tuku je základom enfleurage.  

Preto sa tomuto procesu hovorí aj „cold fat extraction“ = extrakcia tukom za studena. Podstatou je, že tuk ako taký má veľmi vysokú schopnosť absorbovať tieto prchavé látky a ak príde do kontaktu s voňavými kvetmi, zachytáva ich vôňu. Aby sa týmto spôsobom získalo určité významnejšie množstvo vonnej zmesi, je samozrejme potrebné tento proces riešiť vo veľkom...  

PharmDr. V. Forman, PhD.