Na prelome 19. a 20. storočia pestovatelia tabaku začali pri rastline registrovať jeho ochorenie, ktoré sa dnes nazýva tabaková mozaika. Toto ochorenie znehodnocovalo jeho kvalitu najmä pre použitie v tabakovom priemysle pre výrobu cigariet a cigár. Keďže sa nevedelo, čo je príčinou tejto choroby, na jej riešenie sa podujalo viacero vedeckých pracovníkov, medzi ktorými bol aj ruský botanik Dmitrij Josifovič Ivanovskij (1864 - 1920).
Ivanovskij vyštudoval prírodné vedy v St. Peterburgu a po promócii v roku 1888 získal kvalifikáciu v botanike, pracoval ako odborný asistent a inštruktor rastlinnej anatómie, morfológie a fyziológie v Technologickom ústave v St. Peterburgu. Neskôr po úspešnej inaugurácii sa v roku 1908 stal profesorom botaniky na Varšavskej univerzite, na ktorej pracoval do roku 1915. Potom prešiel na Rostovskú univerzitu, kde pôsobil až do svojho penzionovania.
V 90. rokoch 19. storočia bol zamestnávateľom poverený študovať chorobu tabaku, ktorú vtedy označovali ako divoký oheň a spôsobovala pestovateľom značné ekonomické straty. Už v roku 1892 Ivanovskij pozoroval na listoch tabaku akési zhluky, povlaky, ktoré stieral vodou. Získal roztok, ktorý filtroval cez Chamberlandov filter, ktorý sa vtedy používal v mikrobiológii na zachytenie baktérií. Filtrát začal používať na zalievanie tabaku, ktorý nebol nakazený chorobou. Bol veľmi prekvapený, že tento filtrát spôsoboval vznik takej istej choroby, akú mal nakazený tabak. Z toho usúdil, že ochorenie spôsobuje čosi menšie, ako sú baktérie.
Svoje pokusy opísal v dvoch prácach v domácich časopisoch. Prvá bola O dvoch chorobách tabaku a bola publikovaná v časopise St. Peterburg Seľskochozjajstvo i lesovodstvo 169, 104 - 121 v roku 1892 a druhá práca s názvom O mozaičnoj chorobe duhana bola uverejnená v časopise Za biljene bolesti 13, 1 - 41 v roku 1903. Svoj objav a príčinu ochorenia oznámil aj na historickej prednáške na zasadnutí Prírodovednej sekcii St. Peterburgskej univerzity, na ktorej dokázal a obhájil aj prioritu svojho objavu.
Ivanovskij svojimi pokusmi vypracoval metódu na rozlíšenie ochorení spôsobených vírusmi od ochorení nevírusových. Ako prvý dokázal existenciu infekčného pôvodcu choroby z rastliny nebakteriálneho - vírusového typu.
Tieto pokusy boli i obsahom jeho dizertačnej práce, po obhajobe ktorej mu v roku 1902 Varšavská univerzita udelila titul doktor filozofie - PhDr.
Jeho pokusy zopakoval a výsledky potvrdil v roku 1898 holandský vedec bakteriológ Martinus Beijerinck, ktorý navrhol aj pre jeho pôvod pomenovanie termín - vírus.
V roku 1935 sa americkému biochemikovi Wendell Meredith Stanleymu podarilo vírus tabakovej mozaiky pripraviť v kryštalickej forme. Táto kryštalická forma po rtg štruktúrnej analýze neskôr potvrdila jeho definitívnu chemickú štruktúru.
História vedy právom označila prof. PhDr. D.J. Ivanovského za zakladateľa virológie ako nového vedného odboru.
V roku 1950 pomenovali po ňom Inštitút virológie Akadémie vied ZSSR. Jeho meno nesie aj Medaila D.J. Ivanovského, ktorá sa udeľuje osobnostiam za výnimočné práce a zásluhy na poli virológie.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
