Ľudové liečiteľstvo v Írsku je spojené s magickonáboženskou kultúrnou tradíciou. Obsahuje praktiky z éry druidov, z predkresťanských dôb, ale i prvky katolíckej viery. Medzi tieto praktiky patria modlitby, zaklínadlá či náboženské symboly, ale aj púte k svätým studniam a posvätným miestam.
Existovalo určité rozdelenie kompetencií medzi viaceré druhy liečiteľov: napríklad naprávači kostí liečili zlomeniny a zranenia; babice sa starali o tehotné ženy a pomáhali pri pôrodoch. Verilo sa, že liečitelia ovládajú špecializované liečebné postupy, ktoré boli utajované a za ktorými boli ľudia ochotní prekonať aj veľké vzdialenosti. Za liečiteľov boli často považované deti, ktoré sa narodili nohami napred, alebo až po smrti otca, či boli siedmym synom siedmeho syna. Zaujímavosťou je, že ak sa vzali muž a žena, ktorí síce nebolí príbuzní, ale mali rovnaké priezvisko, mohli byť považovaní za liečiteľov.
Liečiteľstvo sa často vyskytuje aj v írskych mýtoch a legendách. Jedna z legiend napríklad opisuje, ako boli ľuďom prvýkrát odovzdané znalosti o liečivých rastlinách: kedysi žil mocný druid Diannacht, ktorý bol lekárom istého kmeňa víl. Stalo sa však, že časom ho svojimi vedomosťami o liečivých rastlinách predčili jeho syn Miach a dcéra Ochtrinil. Diannacht preto zo žiarlivosti zabil vlastného syna Miacha. Miach poznal liečivú moc každej byliny a zdalo sa, že tieto vedomosti sú navždy stratené. Na jar však nad Miachovým hrobom vyrástlo 365 rastlín - vytvárali siluetu jeho tela. Každá rástla nad tou telesnou časťou, ktorú mala uzdravovať. Miachova sestra Ochtrinil všetky rastliny pozbierala a vytriedila, aby znalosti o ich liečivej sile zostali zachované. Jednej noci však žiarlivý Diannacht potajomky všetky rastliny pomiešal. Preto dodnes ľudia len postupne odkrývajú svoje stratené vedomosti o liečivom využití rastlín.
Jednou z najpoužívanejších rastlín v írskom ľudovom liečiteľstve bola púpava lekárska (pampeliška lékařská, Taraxacum officinale (L.) WEBER ex F.H.WIGG., Asteraceae). Robievalo sa z nej víno, ktoré sa malo užívať pri problémoch s močovým traktom. Mliečna šťava vytekajúca zo stonky sa po jej narušení používala na odstránenie bradavíc. Z listov púpavy sa zas pripravoval diuretický čaj. Púpava má svoje miesto aj v dnešnej fytoterapii - podľa monografie Európskej liekovej agentúry sa koreň a vňať púpavy používajú ako digestívum (na podporu trávenia) a diuretikum. Digestívny účinok sa pripisuje seskviterpénovým laktónom.
Ďalšou veľmi často využívanou rastlinou z čeľade Asteraceae bola sedmokráska obyčajná (sedmikráska obecná, Bellis perennis L., Asteraceae). Používala sa na liečbu širokej palety ochorení: kašľa, nachladnutia, bolestí hlavy, dermatofytózy (mykotická infekcia kože), zápalu kože, omrzlín a problémov so žalúdkom či pečeňou. Popáleniny sa ošetrovali masťou zo sedmokrásky. Celá rastlina sa varila s cukrom a mydlom v plechovke, až dokiaľ zmes nesčernela; tento prípravok sa používal na ošetrovanie folikulitídy, infekcie vlasového folikulu....
Mgr. V. Rjašková
