Vo svojom živote som sa počas výchovnovzdelávacej, vedeckovýskumnej a organizátorskej činnosti spoznal a spolupracoval s mnohými odborníkmi, medzi ktorých nesporne patril aj Anton Jurík.
Anton Jurík (1930 - 1999) vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor botanika a geografia. Po promócii tieto predmety učil na stredných školách naposledy v rokoch (1962 - 1999) na gymnáziu v Handlovej. V mladosti ho jeho otec priviedol ku včelárstvu, ktorému sa aj on intenzívne venoval. Anton Jurík sa stal odborným učiteľom a lektorom včelárstva a členom a funkcionárom Ústredného výboru Slovenského zväzu včelárov (SZV). Včeláril v oblasti Remata pri Handlovej.
Ako kvalifikovaný učiteľ botaniky sa vo včelárstve odborne uviedol príručkou Vzorové prednášky pre učiteľov a lektorov včelárstva s podtitulom Základné poznatky o rastlinách, ktorú mu vydal SZV roku 1971. Táto metodická pomôcka sa pri príprave odborných učiteľov včelárstva používa dodnes, keďže bola napísaná jednoduchou formou prístupnou širokej čitateľskej komunite.
Pri práci so včelami si všímal vzájomný vzťah medzi rastlinami a včelami, flóru v ovocných sadoch ako zdroj nektáru a peľu, poľnohospodárske kultúry, na lúkach v lesoch z pozície potenciálnych zdrojov nektáru a peľu, v tomto smere i najdôležitejších liečivých rastlín. Zaujímal sa aj o okrasnú a účelovú výsadbu zdrojov nektáru a peľu a význam burín ako zdrojov nektáru. Výsledky z tejto činnosti pravidelne publikoval v periodickej odbornej tlači. Z tohto svojho pozorovania a štúdia literatúry našich a zahraničných autorov napísal monografiu Medonosné rastliny, ktorú vydalo nakladateľstvo Príroda v Bratislave roku 1979. V nej sú jednoduchou a zrozumiteľnou formou vysvetlené základne vzťahy medzi človekom, včelou, rastlinami a produkciou nektáru a peľu. Túto širokú problematiku zhrnul Jurík do 14 kapitol, v ktorých postupne objasňuje vyššie uvedené poznatky. V závere svojho diela uverejnil aj zoznam 349 najdôležitejších, u nás rastúcich nektárodajných a peľodajných rastlín s uvedením ich správnych slovenských a latinských názvov s klasifikáciou, či je to strom, burina, ker, poloker, zdroj medovice, nektáru, peľu alebo propolisu a času kvitnutia.
Toto dielo obsahuje okrem fotografií Ponca, Janotu, Millu alebo Haragsima aj mnohé perokresby, ktoré si sám ako autor vytvoril, keďže bol od útleho veku talentovaný kreslič.
Podľa výsledkov ankety, ktorá sa uskutočnila medzi včelármi a čitateľmi vydavateľstva Príroda, patrilo toto dielo po dvoch rokoch od vydania k ich základnej odbornej literatúre, ktorá im pomohla k lepším výsledkom v práci.
Ako som už v úvode uviedol, dlhú dobu bol veľmi aktívnym funkcionárom spočiatku v Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov (ZO SZV) v Prievidzi a neskôr i člen pléna ÚV SZV Bratislava, v ktorých sa profiloval najmä ako kvalifikovaný odborný učiteľ včelárstva. Bol iniciatívny predseda Komisie pre včeliu pastvu a pre životné prostredie SZV, ktorej cieľom bola podpora výsadby a propagácie rozširovania nektárodajných a peľodajných rastlín na Slovensku. Spolupracoval aj so Slovenskou botanickou spoločnosťou. Za svoju aktívnu prácu bol ocenený Zlatou, Striebornou a Bronzovou medailou SVZ. SZV mu udelil aj titul a diplom Čestného člena SZV. Viaceré ocenenia mu udelil i Český svaz včelařů, Praha.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
