Popri rastlinných olejoch bohatých na omega-6* mastné kyseliny (MK), ktorých zdravotné a kozmetické benefity sme uviedli v číslach 1/2012 a 2/2012 nášho časopisu, je nevyhnutný príjem aj omega-3 MK. Zatiaľ čo omega-6 MK: linolová (LA) C18:2, gama-linolénová (GLA) C18:3 a arachidónová (AA) C20:4 by mali tvoriť 5 – 10 %, omega-3 MK by mali tvoriť 0,5 – 2 % denného energetického príjmu.

Omega-3 mastné kyseliny

Pozornosť na túto skupinu MK sa upriamila po objave tzv. eskimáckeho paradoxu. Strava pôvodných obyvateľov Grónska – Eskimákov obsahuje len zanedbateľné množstvo zeleniny, ovocia, strukovín a obilnín. Takmer výlučne ju tvoria tučné ryby a morské cicavce (tulene a veľryby), takže je mimoriadne bohatá na živočíšne tuky a cholesterol. Napriek tomu grónski Eskimáci zriedka trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami a v ich krvi sa potvrdili nižšie hladiny cholesterolu ako u Európanov. Tento paradox vysvetlil až hlbší biochemický výskum.

Tuk morských rýb a cicavcov, na rozdiel od tuku suchozemských zvierat, je pri nízkom obsahu nasýtených MK, bohatý na dve omega-3 MK: eikozapentaénovú (EPA) C20:5 a dokozahexaénovú (DHA) C22:6. I keď len v zanedbateľnom množstve v porovnaní s morskými, obsahujú ich aj naše sladkovodné ryby. EPA a  DHA sa v rastlinách takmer nevyskytujú.

Naopak, tretia omega-3 MK, kyselina alfa-linolénová (ALA) C18:3 sa nachádza v potrave prevažne rastlinného pôvodu; jej zdrojom sú ľanové semienka, vlašské orechy, ľanový, sójový a repkový olej, listová zelenina, napr. žerucha. Organizmus si ju nedokáže vytvoriť, preto ju musíme získavať zo stravy; je to esenciálna omega-3 MK, podobne ako kyselina linolová je esenciálna omega-6 MK. ALA prijatá diétou sa zložitými procesmi desaturácie a elongácie v organizme konverguje najprv na EPA, následne na látky so širokým spektrom biochemického účinku: a) tromboxány a prostaglandíny série 3, b) leukotriény série 5 a c) DHA. Keďže konverzia ALA na EPA a DHA je obmedzená, odporúča sa doplniť stravu aj ich priamymi zdrojmi (tučné ryby a rybí olej).

Popri potvrdených alebo potenciálnych zdravotných benefitoch (vývoj mozgu, prevencia kardiovaskulárnych ochorení, reumatoidnej artritídy, cukrovky, niektorých typov rakoviny, a pod.), tieto látky majú i  značné vplyvy na celkový zdravotný stav kože na makroskopickej i bunkovej úrovni. Blokujú tvorbu histamínu, čím brzdia rozvoj alergickej reakcie kože a zmierňujú jej zápalové ochorenia. Zlepšujú celkovú obranyschopnosť kože a fotoprotekciu voči expozícii ultrafialovým alebo radiačným žiarením, urýchľujú hojenie kože pri poškodení.

Ako zdroje ALA pre kozmetické aplikácie sa využívajú konopný olej, ľanový olej, olej vlašských orechov, ako aj olej  ríbezle čiernej (pozri Liečivé rastliny 1/2012).

(Ukážka)

Doc. Ing. J. Hojerová, PhD. – Mgr. M. Lucová