Omega-7 mastné kyseliny

Omega-3, omega-6 a omega-9 mastné kyseliny, túto  nerozlučnú  trojicu prítomnú v „dobrých olejoch“, už z nášho seriálu (Liečivé rastliny č. 1 ? 4/2012) poznáme. Čo však vieme o omega-7 mastných kyselinách? Mnohí takmer nič až do chvíle, kedy začneme hovoriť napríklad o rakytníkovom oleji.

Omega-7 (resp. n-7) mastné kyseliny obsahujú jednu nenasýtenú väzbu na siedmom uhlíku od metylovej skupiny. Dvomi najvýznamnejšími sú kyseliny palmitolejová a vakcénová. Menej známa kyselina vakcénová (18:1 n-7) sa v prírode vyskytuje ako cis- i trans-izomér. V cis-konfigurácii je bežnou zložkou bakteriálnych lipidov. V trans-konfigurácii vzniká anaeróbnou fermentáciou polynenasýtených mastných kyselín v bachore prežúvavcov, takže človek ju bežne prijíma prostredníctvom mlieka a mliečnych produktov, vrátane materského mlieka. Odborné štúdie indikujú pozitívny vplyv trans-kyseliny vakcénovej (18:1 trans-n-7) na zdravie človeka, zatiaľ čo kyselina elaidová (18:1 trans-n-9), vznikajúca z kyseliny olejovej a obsiahnutá v niektorých priemyselne hydrogenovaných tukoch a margarínoch, je zdravotne riziková. Kyselina palmitolejová (16:1 n-7) je síce bežná, ale zvyčajne zanedbateľná zložka živočíšnych lipidov. Vo významnejších množstvách sa nachádza len v tuku pečene (v treščej 13 %) a v norkovom tuku (asi 18 %). V kyslom pokožkovom filme človeka tvorí však až 22 % mastných kyselín (Liečivé rastliny č. 6/2011), takže z kozmetického hľadiska je najvýznamnejšou mononenasýtenou mastnou kyselinou, oveľa významnejšou než kyselina olejová (2,5 %). Starnutím organizmu sa biosyntéza kyseliny palmitolejovej v koži znižuje, čo je jedným z dôvodov straty kondície a bariérových funkcií kože so všetkými negatívnymi dôsledkami. Nedávno sa preukázalo, že prírodná i organicky syntetizovaná kyselina palmitolejová znižuje rast určitých gram-pozitívnych baktérií, napríklad Staphylococcus aureus, Streptococcus salivarius a Fusobacterium nucleatum, ako aj kvasinky Candida albicans. Aktuálne výskumy naznačujú uplatnenie tejto kyseliny ako prírodnej konzervačnej látky v kozmetických prípravkoch a antiseptickej látky v dermálnych liekoch, dokonca i v antimikrobiálnych obväzoch na liečbu a profylaxiu sekundárnych gram-pozitívnych bakteriálnych infekcií.

V súčasnosti poznáme iba tri rastlinné zdroje s významnejším obsahom kyseliny palmitolejovej. Prvým je olej z makadamských orechov (16 ? 34 %), druhým olej z plodov rakytníka rešetliakového (32 ? 34 %) a tretím avelánový olej ? olej z čílskeho lieskovca (asi 22 %). Pre kozmetické aplikácie sú tieto tri oleje rastlinnou alternatívou predtým obľúbeného norkového tuku, ktorý je tiež bohatý na kyselinu palmitolejovú, ale ako živočíšny zdroj sa už takmer nepoužíva.

Makadamový olej (Macadamia Ternifolia Seed Oil)

Divoko rastúci strom vysoký 2 až 12 m s dlhými úzkymi dekoratívnymi stálo zelenými listami a veľkými orechmi Kindal Kindal už  pred 5 tisíc rokmi poznali obyvatelia Queenslandu v severovýchodnej Austrálii. Aj preto sa jeho guľovitým plodom dodnes hovorí queenslandské orechy. Názov rodu macadamia, pod ktorým je  strom v súčasnosti známy, mu dal riaditeľ Austrálskej botanickej záhrady Dr. Ferdinand von Műeller v roku 1857 na počesť svojho škótskeho priateľa, hygienika Johna McAdam. Makadamový strom sa stal symbolom austrálskej kultúry a jeho orech je nazývaný „kráľovná medzi orechmi". Od roku 1882 sa tieto stromy začali vysádzať na Hawai kvôli zalesneniu a  okrasným účelom a od roku 1930 v rôznych varietách v ďalších subtropických častiach sveta kvôli orechom. V súčasnosti sa globálne vyprodukuje asi 100 000 ton makadamským (makadamiových) orechov, z toho asi 40 % v Austrálii.

Plody sú kôstkovice tvarom podobné obrovským lieskovým orechom (v priemere 3 cm) s mastným jadrom obsahujúcim 70 až 80 % lipidov, v ktorých 16 až 34 % tvorí práve kyselina palmitolejová. Nerafinovaný makadamový (makadamiový) olej je oxidačne pomerne stabilný i vďaka vysokému obsahu vitamínu E. Bohatý je aj na beta-karotén, lecitín a beta-sitosterol, ale obsahuje i malé množstvá kampesterolu, stigmasterolu a skvalénu. Podobne ako vzácny jojobový vosk, makadamový olej výborne penetruje cez pokožku, na jej povrchu nezanecháva mastný pocit, na rozdiel napr. od mandľového oleja. Olej vykazuje vzácne bariérové účinky voči škodlivinám chemickým a mikrobiologickým, ale i voči slnečnému žiareniu (slnečný ochranný faktor SPF 3 ? 4). Vďaka tomu, v koncentrovanej forme i ako súčasť kozmetickým emulzií, je mimoriadne vhodný na suchú, ekzematickú, podráždenú, citlivú a jemnú pokožku, vrátane detskej. Na kozmetickom trhu je síce len niekoľko rokov, ale má  obrovský progres aplikácie do luxusných pleťových, masážnych a sprchových prípravkov, do revitalizačných balzamov na svrbivú a suchú pokožku na tele a hlave, na popraskané pery, ale i do dermatologických prípravkov na zmiernenie ekzémov a viacerých druhov dermatitídy.

Rakytníkový olej (Hippophae Rhamnoides Oil) angl. Sea Buckthorn

Rakytník rešetliakový je krík alebo neveľký (2 ? 6 m) strom s množstvom tŕnitých vetvičiek, dobre odolný proti chladu. Vyskytuje sa najmä v Číne, Mongolsku, Indii, Nepále a na Sibíri, ale darí sa mu aj v USA, Kanade a po celej Európe, vrátane našich parkov a záhrad. Žlté, oranžové až červené vajcovité plody dlhé 0,5 ? 1 cm, rastú v početných strapcoch len na samičích stromoch, dozrievajú na jeseň a považované sú za pseudo-ovocie. Má špecifickú arómu a rozmanitú chuť – od sladkokyslej cez kyslú až po nahorkastú. Históriu objavu a mimoriadne zdravotne prospešné účinky rakytníka rešetliakového už podrobne popísali v našom časopise Bauer (Liečivé rastlinyč. 6/2008 ? 5/2009) a Žiaková (Liečivé rastliny č. 3/2011). Rakytník dostal prívlastok „rastlina budúcnosti“, pretože je využiteľný bezo zvyšku. Zdraviu prospešné sú semená, kvety, listy, vetvičky, kôra a koreň. Najpoužívanejšie sú však plody. Ich šťava sa užíva priamo, alebo sa z neho pripravujú výborné kompóty, sirupy, džemy (pozri Bauer, Liečivé rastliny č. 6/2008). Najviac biologicky vzácnych zložiek obsahujú koncom leta; nevýhodou je však problematický zber. Mäkké plody bez stopiek držia na pichľavých vetvičkách pevne a neraz sa rozpučia, pričom vzácna šťava vytečie. Niektorí pestovatelia preto plody zbierajú až v zime pri mínus 10 °C. Odborná literatúra však upozorňuje aj na kontraindikácie pri používaní rakytníka, najmä pri zápale pankreasu a žlčníka.

Asi 9 % obsahu plodov tvorí oranžový olej charakteristickej chuti a vône. Podobne ako makadamový, cení sa najmä pre neobvykle vysoký obsah palmitolejovej kyseliny (32 až 43 %) a komplex biologicky aktívnych látok, akými sú triterpény sterolového typu (1 ? 3 %, najmä beta-sitosterol, izofukosterol, sigmasterol, stigmast-8-ene-3-beta-ol, obtuzifoliol, ergosterol, lanosterol, stigmasterol), karotenoidy (0,1 ? 0,5 %), vitamín E (0,1 ? 0,3 %), kvercetín a rutín, flavonoidy, minerálne látky (železo, bór, mangán) a iné. Okrem komplexu zdravotných benefitov pri požívaní, patrí k najcennejším olejom pri topickej aplikácii. Osvedčil sa pri revitalizácii kože po rádioterapii v onkológii a popáleninách rôzneho druhu. Kozmetika s rakytníkovým olejom má regeneračné, antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti. Vďaka rutínu a iným účinným zložkám, sa využíva aj v pleťovej a v celotelovej kozmetike proti teleangiektáziám a modrým žilkám. Rakytník rešetliakový sa niekedy zamieňa s rešetliakom prečisťujúcim (Rharnnus cathartica), ktorý je však celkom inou rastlinou.

Avelánový olej (Gevuina Avellana Oil) angl. Chilean hazelnut

Aj Gevuina avellana sa niekedy zamieňa s inými plodmi, najmä s európskymi lieskovcami, s ktorými však botanicky nemajú nič spoločné. Avelánové orechy pochádzajú z Čile, a tak sa nazývajú aj Čílskym lieskovcom. Obsahujú asi 49 % oleja žltej farby a mierme orechovej, zemitej vôňu. Okrem 40 % kyseliny olejovej,  olej obsahuje až 22 % kyseliny palmitolejovej, 6 % kyseliny linolovej a  značné množstvo tokotrienolov (najmä vitamínu E). Okrem kozmetických benefitov súvisiacich s bohatým obsahom kyseliny palmitolejovej, absorbuje široké spektrum UV žiarenia; v koncentrovanej forme vykazuje slnečný ochranný faktor SPF viac ako 6, takže je najhodnotnejším rastlinným olejom pri ochrane kože proti slnku. Používa sa ako lipofilný základ najkvalitnejších „opaľovacích“ prípravkov. Sľubné sú aj dermálne aplikácie prípravkov s avelánovým olejom proti pigmentovým škvrnám.

Zastúpenie  hlavných mastných kyselín olejov s významnejším obsahom omega-7 mastnej kyseliny

Legenda: Pomer počtu uhlíkov a nenasýtených väzieb v MK

Poznámka*: V odbornej literatúre sa namiesto referencie omega MK, používa referencia n, napr. n-7 MK.

Poznámka**: INCI: International Nomenclature of Cosmetic Ingredients – medzinárodné názvoslovie kozmetických zložiek. Súpis a nomenklatúra používaná v EÚ a ďalších krajinách sveta, ktorá slúži na jednotné označovanie zložiek na obale kozmetického výrobku pre ich identifikáciu spotrebiteľmi a dermatológmi.

Doc. Ing. J. Hojerová, PhD., Ing. S. Pažoureková

PRÍRODNÉ LIPIDY V MODERNEJ KOZMETIKE (13) - Rastlinné oleje bohaté na omega-7 mastné kyseliny