Hepatoprotektíva sú látky, ktoré svojim zásahom do metabolizmu pečeňových buniek zlepšujú činnosť pečene za súčasného zvyšovania regeneračnej schopnosti a odolnosti pečene, tlmenia zápalových procesov. Používajú sa na ozdravenie a urýchlenie vyliečenia ochorení a poškodení pečene.

Predpokladaný mechanizmus účinku hepetoprotektív je v antioxidačnom pôsobení, náhrade chýbajúcich metabolitov, podpore významných metabolických procesov a v stabilizácii membrán hepatocytu a vnútrobunkových útvarov. Výhodou väčšej časti hepatoprotektív je ich dobrá znášanlivosť organizmom a takmer žiadne nežiadúce vedľajšie účinky. Hoci pokusy na zvieratách jasne preukazujú ochranný účinok hepatoprotektív proti rôznym toxickým látkam a alkoholu, objektívny klinický účinok u ľudí býva hraničný až nepreukazný. Podľa databázy www.kompass.com hepatiká a hepatoprotektíva vyrába vo svete 229 firiem.

Anatomicko-terapeuticko-chemický (ATC) klasifikačný systém uvádza nasledujúci zoznam hepatoprotektív: arginíniumglutamát, kyselina tiooktová, sylimarín, citiolon, ornitíniummonoxoglurát a tidiacik-arginín. Lieky s hepatoprotektívnym pôsobením používajú pacienti, ktorí užívajú lieky poškodzujúce pečeň a pacienti - alkoholici. Najvyššia spotreba liekov s hepatoprotektívnym účinkom je v nemecky hovoriacich krajinách, ale aj na Slovensku, v Čechách, Poľsku a pod. Naopak v anglosaskej oblasti je užívanie hepatoprotektív v porovnaní so spomínanými krajinami zanedbateľné....

Ing. Miroslav Habán, PhD., Ing. Marta Habánová, PhD.