Do polovice 19. storočia sa v Rusku, ako aj v iných krajinách zakladala medicínska prax najmä na cenných poznatkoch ľudovej medicíny, ľudového liečiteľstva, pozorovania vplyvu prírody a jej prostriedkov na ľudský organizmus. Ruskí liečitelia a lekári oddávna považovali prírodu za výborného lekára a liečivé rastliny za spoľahlivý prostriedok v liečbe mnohých neduhov. Neskôr sa vedci naučili vyčleniť z prírodného produktu aktívnu látku chemickými procesmi – na svete sa objavila chemická syntéza. Napriek veľkému pokroku klasickej medicíny ľudia často vyhľadávajú práve neklasické spôsoby liečby, prevencie a udržania si zdravia. Zvyšuje sa záujem o staré prírodné recepty, metódy národnej alebo tradičnej medicíny. V tomto trende nie je výnimkou ani Rusko, kde narastá nielen záujem, ale aj dôvera voči tradičným metódam aj zo strany štátu.

Tradičná ruská medicína (podobná s tradičným systémom iných kultúr a krajín) sa vyznačuje komplexným prístupom ku pacientovi, k človeku vôbec, k samotnému ochoreniu s ohľadom na stav psychiky jedinca, stav jeho mysle... Tradičná medicína poskytuje pacientovi široké spektrum odporúčaní ohľadne spôsobu života, stravovania, fyzických cvičení.

Tradičná ruská medicína (ako sme už uviedli v predchádzajúcich častiach) má dlhú históriu a zahŕňa dlhoročnú skúsenosť národa v oblasti metód a prostriedkov liečby, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Informácie o  ľudovom liečiteľstve v starom Rusku sa zachovali v podobe ústnych aj písomných povestí. V národe sa tradovalo, že človek môže mať až 77 chorôb. Na každú chorobu jestvuje liečivá bylina. Najviac charakteristickým pre ruské liečiteľstvo a fytoterapiu bolo používanie nielen liečivých rastlín, ale aj potravín rastlinného pôvodu, rastlinných krmív, surogátov čaju. Najväčšiu popularitu malo takzvané „metje“, zmes bylín, ktoré sa uskladňovali vo vreciach a vznikalo obtieraním sa zmesi o vrecia. Staré ruské názvy rastlín sa odvodzovali (podobne ako v latinčine) od toho, na aký neduh účinkovali.

Za posledné dve desaťročia narastá záujem štátu o legalizáciu a legislatívu v oblasti neklasických metód medicíny v Rusku. V roku 2000 sa v Rusku novelizoval Zákon o liečiteľstve. Tento zákon definuje pojem ľudová medicína ako súhrn metód prevencie, diagnostiky a liečby založených na dlhoročných skúsenostiach národa, ktoré sa zachovali v ľudových tradíciách. Zákon určuje, kto môže vykonávať povolanie liečiteľa, určuje podmienky získavania diplomu liečiteľa. Zákon taktiež zdôrazňuje, že na území Ruskej federácie je zakázané vykonávať masové liečiteľstvo formou seansy, ako aj použitia prostriedkov masmédií za týmto účelom.

V roku 2007 vydalo Ministerstvo zdravotníctva Ruskej federácie, vzhľadom na neprehľadnosť pojmov v oblasti takzvanej alternatívnej medicíny, nariadenie o tom, čo je to tradičná medicína, aké miesto má v celkovom systéme zdravotníctva Ruska a kto má nárok na získanie licencie vykonávanir praxe. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva tradičnú medicínu definuje takto: Tradičná medicína je súhrn metód prevencie, diagnostiky, liečby a rehabilitácie založených na stáročných ľudových tradíciách. Sú to znalosti, vedomosti, návyky v oblasti tradičných metód, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu v  ústnej alebo písomnej podobe a nie sú zatiaľ vedecky podložené, logicky objasnené. Tradičná medicína je nedeliteľnou súčasťou systému zdravotníctva Ruskej federácie. Vyhláška sa opiera o odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie, že v každej krajine tvoria základy tradičnej medicíny akupunktúra (reflexná terapia), fyzioterapia, naturoterapia a manuálna terapia. Vzhľadom na špecifikum Ruska a súčasné požiadavky na tradičnú medicínu sú v Rusku do nej zaradené nasledujúce odbory: biorezonančná terapia, homeopatia, manuálna terapia, medicínska masáž, a naturoterapia, do ktorej spadajú fytoterapia, hirudoterapia (liečba pijavicami), apiterapia (liečba včelími produktmi) a iné metódy liečby prírodnými produktmi, povolenými Ministerstvom zdravotníctva, dalej sú to: reflexoterapia, tradičná diagnostika, tradičné systémy uzdravenia.

Vo vyhláške sa určujú kritériá nadobudnutia licencie vo všetkých odboroch, predovšetkým je to ukončené vysokoškolské medicínske vzdelanie (výnimkou je len masáž, kde postačuje aj stredné špeciálne medicínske vzdelanie).

V súčasnosti existuje v Rusku množstvo rozličných centier tradičnej medicíny. Je už na pacientovi a jeho dôvere, ktoré si z nich vyberie. Súčasným typicky ruským fenoménom je účasť pravoslávnych duchovných pri praktizovaní tradičných ruských metód uzdravenia prostredníctvom viery. Medicínske centrá klasickej, ako aj tradičnej medicíny vznikajú priamo na pôde cirkevných ustanovizní. Tak sa, napríklad, v jednom z ruských kláštorov v meste Ťumeň pokúšajú obnoviť staré ruské pravoslávne tradície starostlivosti o zdravie. Predstavený a lekár kláštora, doktor D. Durygin hovorí, že už oddávna pili Rusi čaje. Ten obľúbený, čo poznáme teraz – indický alebo cejlónsky – sa objavil v Rusku až nedávno. V starom Rusku sa pil takzvaný koporsky čaj. Základ tvoril obľúbený Ivančaj (Chamaerion augustifolium), do ktorého sa pridávali špeciálne pripravené listy višne, jablone, čremchy. Pre zlepšenie chute a liečivých účinkov sa pridávali tiež mäta, oregano, jahodový list atď.

V kláštore pripravujú špeciálne bylinné zmesi na základe starých ruských receptov, napríklad: Očistná zmes, Sibírska zmes z rôznych bylín, Olej z topoľa, špeciálna Liečiteľská masť. Doktor D. Durygin hovorí, že tieto zmesi sa špeciálne vyberajú s ohľadom na optimálnu cirkuláciu krvi v cievach, čo zodpovedá práve starým ruským tradíciám. Znalosti o pôsobení liečivých látok z rastlín na krvný obeh a krvotok v tkanivách je niečo, čo čerpáme práve z tradícií starého ruského tradičného liečiteľstva. Veď zlepšením krvného obehu sa zlepšuje fungovanie orgánov, vylúčenie metabolitov (odpadových látok) z tkanív, zlepšuje sa fungovanie všetkých systémov organizmu. D. Durygin zdôrazňuje, že je to ideálne práve pre ľudí žijúcich v ekologickej lokalite Ťumene, kde sa byliny zberajú. Zastáva názor, že ľudia majú konzumovať rastliny z tej lokality, v ktorej žijú.

Za starých čias bola kľúčovým v tradičnej ruskej medicíne obec, rodina, spoločenstvo liečiteľov. V súčasnosti šírenie informácií z oblasti tradičnej ruskej medicíny prevzali médiá: elektronické a tlačové – knihy, časopisy, noviny. V súčasnosti sa v Rusku pravidelne konajú veľtrhy medicíny, prírodných produktov a prostriedkov, pravidelne sa konajú kongresy tradičnej medicíny....

Mgr. M. Žiaková