Výrazný návrat spotrebiteľského záujmu k všetkému prirodzenému, popri výrobcoch potravín, výživových doplnkov a liekov, využili i výrobcovia kozmetiky. Stále častejšie ponúkajú výrobky označené ako „prírodné“, „organické“ alebo „bio“, zvýrazňujúc tým ich mimoriadne humánne a envinromentálne benefity. Popri lekárňach ich ponúkajú už aj drogérie, parfumérie a obchodné reťazce, špecializované predajne biopotravín a zdravej výživy, či už priamym alebo internetovým predajom.
Obchodný obrat kozmetických výrobkov v Európskej únii, vrátane nových členských štátov, predstavoval minulý rok vyše 82 miliárd eur. Výrobky tzv. prírodnej kozmetiky síce z toho tvorili priemerne len 5%, ale posledné roky sú najrýchlejšie rastúcim kozmetickým segmentom. Je zrejmé, že hodnoty bio, zdravie a wellness prevážili nad požiadavkou nízkych cien, a to i v čase ekonomickej krízy. Najdynamickejšie európske odbytové trhy prírodnej kozmetiky sú vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a Taliansku, globálne v USA a Ázii. Z výsledkov istej agentúry pre prieskum trhu vyplynulo, až 93 % spotrebiteľov je ochotných vyskúšať „naturálnu“ značku, ale 60 % nich je názoru, že rozpoznať pravú prírodnú kozmetiku je ťažké.
PRÍRODNÝ, ORGANICKÝ, BIO
Podľa organizácie COLIPA (Európska kozmetická asociácia), slovo “prírodný“, priradené ku určitému výrobku, opisuje pôvod surovinových materiálov alebo jeho zloženie. „Organický“ alebo „bio“ znamená, že surovinové materiály pre výrobok boli vyprodukované podľa špeciálnych (ekologických) predpisov a smerníc. Iné odborné zdroje prenechávajú používanie termínu „bio“ len výrobkom v oblasti výživy.
CHAOS V OZNAČOVANÍ
Problémom je, že kým potravinárska legislatíva už dlhšie definuje pojem biopotraviny, v oblasti kozmetiky nie je celosvetovo právne vymedzený. Používanie termínov „prírodná“, „organická“ či „biokozmetika“, ako aj predpisy pre výrobu, marketing a označovanie sa v jednotlivých krajinách sveta líšia.
Neraz jediným dôvodom pre prezentovanie výrobku ako „prírodný“ je nepatrný obsah takýchto látok. Typickým príkladom sú šampóny s rastlinnými výťažkami, predstavujúce rádovo jednotky alebo desatiny percenta hmotnosti výrobku, pričom okrem vody obsahujú už len látky pripravené chemickou syntézou. Iným príkladom sú výrobky, u ktorých síce rastlinné extrakty sú podstatnou súčasťou, ale obsahujú i vysoký podiel zložiek získaných z ropy, alebo sú nevhodne konzervované. Tretím príkladom je tzv. exotická prírodná kozmetika. Do tradičných receptúr s prevahou syntetických látok, výrobcovia občas pridajú prírodné zložky exotického pôvodu, neraz iba v minimálnej koncentrácii. Svoje výrobky však povyšujú na „exotickú prírodnú kozmetiku“. Aj keď tieto prípravky môžu byť skutočne účinné a pokožke, vlasom či nechtom prospešné, ale zatriedenie medzi prírodnú kozmetiku je zavádzajúce až hraničiace s klamlivou reklamou.
KONTROLOVANÁ PRÍRODNÁ KOZMETIKA
Ďalší výrobcovia, v snahe dokladovať prírodný charakter, dávajú svoje kozmetické produkty dobrovoľne preveriť niektorej z početných certifikačných organizácií, ktoré začali vznikať od 90. rokov.
V Európe najstaršou a dodnes medzinárodne uznávanou známkou v nemeckej verzii je „Kontrollierte Natur-Kosmetik“, v anglickej verzii „Certified Natural Cosmetics“, v slovenskom preklade „Kontrolovaná prírodná kozmetika“. Udeľuje ju medzinárodný inštitút EcoControl v nemeckom Österode. Riadi sa kritériami, ktoré v roku 1996 ustanovil a v roku 2002 inovoval Spolkový zväz nemeckých podnikateľov vo farmácii, výživových doplnkoch a kozmetike BDIH (Bundesverband Deutscher Industrie- und Handelsunternehmen).
KRITÉRIÁ PRE UDELENIE ZNÁMKY „Kontrolovaná prírodná kozmetika“:
1. Rastlinné látky
Rastlinné látky pochádzajú, pokiaľ je to možné, z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva alebo z certifikovaného zberu vo voľnej prírode.
2. Ochrana zvierat
Výrobky ani zložky nie sú testované na zvieratách. Nesmú sa používať látky z mŕtvych zvierat, napr. vorvaňovina, norkový, nutriový, korytnačí, pštrosí či hydinový tuk, zvierací kolagén a živočíšne bunky.
3. Minerálne látky
Použitie preukázateľne neškodných anorganických solí (napr. sulfát horečnatý) a minerálnych látok (chlorid sodný) je v zásade povolené – okrem bodu 5.
4. Látky používané obmedzene
Povolené sú len tie emulgátory, tenzidy a ďalšie obmedzene používané látky, ktoré sa vyrábajú schválenými postupmi z tukov, olejov a vosku, z lecitínu, lanolínu, včelieho vosku, rastlinných cukrov a škrobov, rastlinných proteínov a lipoproteínov. Možnosť použitia konkrétnych látok definuje pravidelne aktualizovaný zoznam povolených surovín.
5. Látky nepovolené
Nepovolené sú syntetické farbivá, syntetické vonné látky, látky na báze silikónových olejov, parafín, vazelína, vazelínový olej a ďalšie ropné produkty.
6. Konzervovanie
Na zaistenie mikrobiologickej čistoty sú popri prirodzených konzervačných systémoch povolené len kyselina benzoová a jej zlúčeniny, kyselina salicylová a jej zlúčeniny, kyselina sorbová a jej zlúčeniny, benzylalkohol. Pri použití týchto látok je nevyhnutné označenie výrobku: „Konzervované (označenie použitej povolenej konzervačnej látky)“. Použitie rádioaktívneho ožiarenia na zaistenie mikrobiálnej čistoty výrobku nie je povolené.
7. Ďalšie záväzky výrobcu
- ·Transparentné výrobné postupy a pravdivé informovanie spotrebiteľov.
- Aktívne podpora ekologického poľnohospodárstva a nasadenie proti používaniu genetických manipulácií pre získavanie rastlinných a živočíšnych surovín.
- Dôraz na ekologickú únosnosť výroby a obalových materiálov, ekologická likvidácia odpadov.
- Sociálna únosnosť výroby: využitie surovín z projektov v treťom svete: Fair Trade.
Ani známka udelená BDIH však nie je zárukou, že sa jedná o organickú kozmetiku, i keď ňou môže byť. V dobe, keď sa nemecké štandardy tvorili, na ekologický pôvod prírodných surovín sa nekládol taký dôraz ako dnes, preto sa na obale neudáva podiel látok z organického zberu.
Po BDIH vznikli ďalšie certifikačné orgány a bolo zavedených množstvo pečatí a kontrolných známok, potvrdzujúcich „prírodnosť“ alebo “bio-charakter“ kozmetiky. Keďže jednotné štandardy nejestvovali, každá krajina, organizácia či dokonca jednotliví výrobcovia si ustanovili vlastné kritériá. Tak tomu bolo v Nemecku, Francúzsku, Anglicku, Taliansku, Českej republike, USA, Kanade, Južnej Amerike, Japonsku či Austrálii. Niektoré si získali medzinárodné uznanie, iné sú uznávané len národne. Tieto rôznorodé pravidlá však orientácii spotrebiteľov nepomohli.
NOVÉ EURÓPSKE ŠTANDARDY
Priekopníckym možno preto nazvať počin šiestich uznávaných európskych organizácií certifikujúcich prírodnú kozmetiku a zastupujúcich zväzy výrobcov i spotrebiteľov:
BDIH (Nemecko), Bioforum (Belgicko), Cosmebio (Francúzsko), Ecocert (Francúzsko), ICEA (Taliansko) a Soil Association (Anglicko). Združujú viac ako 1000 certifikovaných spoločností a 11 000 certifikovaných výrobkov. V roku 2003 vytvorili pracovnú
skupinu pre Európske kozmetické štandardy. Jej cieľom bolo zjednotiť kritériá pre udeľovanie značiek „prírodná“ a „organická“ kozmetika v krajinách Európskej únie, stanoviť jednotný súbor pravidiel a podporovať rozvoj ekologickej kozmetiky. V princípe vychádzajú z vyššie uvedených kritérií BDIH.
Po šesťročnej práci a trojmesačnej verejnej diskusii bol zverejnený „Cosmetics organic and natural standard“ (COSMOS-standard) , ktorý vstúpil do platnosti od 1. 9. 2009. Na dobrovoľné certifikovanie sa začne využívať od apríla 2010.
Kritéria pre udelenie označenia „COSMOS-Natural“ alebo „COSMOS-Organic“ zahrňujú povolený pôvod látok a procesy, ktorými sa môžu získavať alebo upravovať, zloženie konečného výrobku, jeho skladovanie, výrobu a balenie, označovanie a prezentáciu, inšpekciu a kontrolu, ako aj environmentálne kritéria. Nakoľko sú rozpísané na 23 stranách, ich detailizovanie presahuje možnosti a zámery tejto publikácie. Verejne sú však prístupné na internete: www.cosmos-standard.org
Harmonizované štandardy COSMOS-štandard sú postavené na týchto 4 základoch:
• podpora použitia látok z ekologického poľnohospodárstva
• zodpovedné využívanie prírodných zdrojov a šetrnosť ku životnému prostrediu
• šetrné spracovanie a výroba kozmetiky, ktoré rešpektujú ľudské zdravie a životné prostredie
• rozvoj „zelenej chémie“ namiesto petrochémie (látky získavané z ropy).
