Na úvod tohto pokračovania ešte niekoľko poznámok k flavonoidom uvedeným v predchádzajúcej časti. V súčasnosti máme iba málo poznatkov o ich absorpcii v organizme, o ich metabolizme, ako aj o prípadných nepriaznivých účinkoch. Početné štúdie zamerané na sledovanie účinkov flavonolov, najmä kvercetínu, myricetínu a kempferolu, viedli k protichodným zisteniam. V pokusoch na laboratórnych zvieratách sa zistila ich nízka toxicita a anti-mutagénna aktivita. V iných sledovaniach sa zistila u samčekov potkana karcinogénna aktivita pri vysokých dávkach kvercetínu (40 g kvercetínu v 1 kg krmiva) podávaných počas 2 rokov. Pri nižších dávkach sa karcinogénny účinok neprejavil. Koncentrácia flavonoidov je v rastlinných potravinách, v ovocí a zelenine nízka a pri bežnej strave predstavuje denný príjem v rozsahu od 100 do 1000 mg.
Súhrne možno na tému bezpečnosti antioxidantov konštatovať, že na základe súčasných poznatkov nemožno určiť optimálne množstvo potrebných antioxidantov v strave. Výsledky rôznych sledovaní však potvrdzujú základnú hypotézu, že antioxidačné zložky potravín priaznivo ovplyvňujú zdravie a kvalitu života. Zvýšený príjem antioxidantov v strave je zdravotne bezpečný a bez nepriaznivých vedľajších účinkov, s výnimkou zriedkavých presne definovaných prípadov.
Okrem antioxidačne pôsobiacich súčastí potravín sa záujem odborníkov obracia aj na ďalšie bioaktívne rastlinné zložky, pri ktorých sa predpokladá ochranný efekt proti niektorým civilizačným ochoreniam, najčastejšie nádorovým a kardiovaskulárnym. Medzi takéto zložky, ktoré sa označujú aj ako fytochemikálie, zaraďujeme najmä fytosteroly a fytoestrogény. Zistilo sa, že mnohé z týchto látok majú také vlastnosti, ktoré im umožňujú reagovať s biologickým systémom a tento systém aj meniť. Napriek tomu, že nepatria medzi esenciálne živiny, zúčastňujú sa na metabolizme vitamínov, hormónov alebo iných metabolitov, a to viedlo k prehodnoteniu ich postavenia vo výžive. Predovšetkým sa zvýraznila potreba každodenného konzumovania ovocia, zeleniny a cereálií, pretože tieto potraviny obsahujú okrem vitamínov, antioxidantov a minerálnych látok aj dôležité fytochemikálie.
K novším poznatkom patria zistenia, že predovšetkým izoflavonoidové fytoestrogény daidzein a genistein pôsobia na hormóny, ktoré ovplyvňujú vývoj rakoviny. Okrem toho sa predpokladá, že tieto zložky majú priamy účinok na metabolizmus lipidov, a tým pôsobia v prevencii kardiovaskulárnych ochorení. Dôležitú úlohu majú tiež v ochrane proti úbytku kostnej hmoty. Predstavujú alternatívu hormonálnej terapie pre ženy, ktoré trpia osteoporózou a odmietajú bežnú liečbu estrogénmi. Priaznivo účinkujú v metabolizme vápnika. Dobrým zdrojom týchto látok je sója, rôzne sójové produkty a výživové doplnky na báze sóje.
(Ukážka)
Ing. B. Krkošková, CSc.
