Vplyv potravín a ich jednotlivých zložiek na našu schopnosť myslieť a využívať pamäť je predmetom pomerne novej, zaujímavej oblasti výskumu. Tento výskum by mal vyústiť do vývoja funkčných potravín na zlepšenie pamäti a myslenia. Pre dobré fungovanie centrálnej nervovej sústavy je potrebný trvalý prísun takmer všetkých esenciálnych výživových faktorov, glukózy a kyslíka. Úlohou výskumu je objasnenie mechanizmov, ktorými výživové faktory ovplyvňujú mozog, a to predovšetkým vo vzťahu k procesom myslenia a pamäti.
Pri skúmaní vplyvu potravín na schopnosť premýšľať a na pamäť sa pozornosť sústreďuje na účinok rôznych dietetických faktorov i na zásahy do výživy, ako je nepravidelný príjem jedla a stravovanie v zariadeniach rýchleho občerstvenia. Zisťuje sa, že napríklad vitamíny skupiny B, predovšetkým kyselina listová, vitamín B6 a vitamín B12 – kobalamín, vplývajú na poznávacie schopnosti. Ovplyvňujú syntézu určitých látok, ktoré prenášajú nervové impulzy a majú aj dlhodobý nepriamy vplyv na cievy mozgu a tým aj na jeho fungovanie. Na základe dlhodobých sledovaní sa všeobecne predpokladá, že príjem týchto vitamínov priaznivo ovplyvňuje poznávacie schopnosti starších dospelých osôb.
Poznávaciu schopnosť ovplyvňujú aj ďalšie vitamíny, ktoré sa zaraďujú medzi prírodné antioxidanty, menovite vitamín C, vitamín E a betakarotén. Antioxidanty chránia určité látky v mozgu pred oxidačným poškodením a pomáhajú brániť vzniku a vývoju aterosklerózy. V súčasnosti sa preveruje, akú terapeutickú úlohu hrá vitamín E pri Alzheimerovej chorobe.Zaujímavé výsledky sa zistili pri sledovaní účinku zásahov do pravidelného stravovacieho režimu. Sledoval sa napríklad vplyv zloženia raňajok alebo ich vynechanie na poznávacie schopnosti, či výkonnosť. Početné štúdie preukázali, že vynechanie raňajok môže mať škodlivý vplyv na rýchlosť reagovania, priestorovú pamäť a okamžité pripomenutie si (vybavenie si) slovných výrazov. Kým niektoré aspekty pamäti sa javili ako citlivé na chýbajúce raňajky, iné stránky poznávacej výkonnosti neboli ovplyvnené.
Nepriaznivý účinok vynechania raňajok na širokú škálu poznávacích úloh sa výrazne prejavil pri sledovaní na vzorke detí a dospievajúcich, a to vo väčšej miere v skupine podvyživených a nesprávne živených detí. Vynechanie ranného jedla, ako aj jeho zloženie, t.j. raňajky s vysokým obsahom energie alebo nízkoenergetické, odlišným spôsobom ovplyvňovali vytrvalú pozornosť, reakčný čas a pamäť. Prívod energie zlepšoval všetky tieto ukazovatele, čo sa pripisuje zvýšenej hladine glukózy v krvi, prirodzene najvýraznejší účinok mali jedlá s vysokým obsahom sacharidov. Keď sa zásah do stravovania uskutočnil na poludnie vynechaním obeda, výkonnosť pamäti a rýchlosť reagovania sa zhoršili. Na druhej strane bohatý obed prispieva k tzv. poobedňajšiemu útlmu.
Otvorenou ostáva otázka, prečo má jedenie také rozličné, ba dokonca opačné dôsledky. K pozorovaným rozdielom prispievajú v rôznej miere: časť dňa (biologický denný cyklus), veľkosť porcie a výber makronutrientov. Zovšeobecňujúco možno povedať, že poznávacia výkonnosť, sústredenosť a vytrvalá pamäť sú v hodinách skorého popoludnia horšie ako v neskorých ranných hodinách. Tento jav sa obvykle prekonáva príjmom kofeínu v rôznej forme. Bez kávy a čaju si náš súčasný spôsob života vari ani nevieme predstaviť. Semená kolových stromov (kolové oriešky) patria spolu s kávovými a kakaovými zrnami a čajovými lístkami k najznámejším a najširšie využívaným zdrojom kofeínu.
Nápoje z koly, spolu s čajom a kávou predstavujú v celosvetovom meradle tri najpopulárnejšie nápoje. Ich konzumovanie sa stalo súčasťou našej spoločenskej kultúry, a to nielen pre ich príjemnú chuť a vôňu, ale tiež pre dosiahnutie povzbudzujúceho účinku, najmä vďaka obsahu kofeínu....
Ing. B. Krkošková, CSc.
