Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je osteoporóza druhým najzávažnejším zdravotným problémom na svete, a to hneď za srdcovocievnymi ochoreniami. Osteoporóza je vo vysokom veku takmer univerzálna a je hlavnou príčinou chorobnosti a často aj úmrtnosti starých osôb obidvoch pohlaví. Na tomto ochorení sa podieľa celý rad faktorov, najmä genetická predispozícia, výživové a endokrinologické zmeny v priebehu života, úroveň fyzickej aktivity a telesná hmotnosť. Nakoľko v súčasnosti neexistuje dostatočne účinná liečba tohto ochorenia pre všetky skupiny pacientov, veľký dôraz sa kladie na prevenciu a v podpore dobrého zdravotného stavu kostí má nezastupiteľnú úlohu správna výživa.
Zdravie kostí u dospelej populácie určujúcim spôsobom ovplyvňujú dva metabolické pochody:
- geneticky podmienená vrcholná tvorba kostnej hmoty v prvých troch dekádach života,
- rýchlosť úbytku kostnej hmoty s pokračujúcim vekom.
Mechanizmus týchto procesov reguluje kombinácia endogénnych (vnútorných) a exogénnych (vonkajších) faktorov, pričom až 75 % variability v množstve kostnej hmoty u rôznych jedincov sa pripisuje genetickým vplyvom. Stále však zostáva dosť priestoru pre pôsobenie modifikovateľných faktorov.
Výživa ako stratégia pre vývoj a udržanie zdravých kostí v priebehu celého životného cyklu hrá kľúčovú úlohu, a to z troch hlavných dôvodov :
- strava je exogénnym faktorom, a teda ju možno cielene meniť,
- výživársky prístup je oveľa populárnejší než zasahovanie liekmi a
- identifikácia kľúčových „nutrientov pre zdravé kosti“ je závažná z pohľadu celkového zdravia.
Vápnik sa už dávnejšie považoval za hlavný faktor pre zdravé kosti a propagoval sa ako prostriedok v boji proti osteoporóze. Adekvátny príjem vápnika je dôležitý pre tvorbu kostnej hmoty v prvých troch dekádach života a tiež pre zníženie straty kostnej hmoty v neskoršom veku. Priemerný príjem vápnika však často leží pod hranicou odporučenej dávky u dospievajúcich a aj u dospelej populácie. Dosiahnuť odporučený príjem vápnika je ťažké najmä u tých jedincov, ktorí denne nekonzumujú mlieko a mliečne produkty. Taktiež niektoré rastliny sú dobrým zdrojom vápnika, pri našich stravovacích návykoch je však ťažko predstaviteľné, že by sa konzumovalo také množstvo brokolice, kelu a karfiolu, aby sa dosiahol odporučený príjem vápnika. Ako alternatívny zdroj zostávajú teda potraviny fortifikované vápnikom a výživové doplnky, pričom je však potrebné poznať biologickú využiteľnosť aplikovaných foriem vápnika. Výživárski výskumníci sa skúmaniu tejto problematiky venujú už celý rad rokov. Sledovala sa, napríklad využiteľnosť síranu vápenatého, uhličitanu vápenatého a mliečnanu vápenatého, a to vo forme kapsulí, aj vo fortifikovaných potravinách. Iné štúdie ukázali, že z hľadiska zdravia kostí vápnik nie je pravdepodobne jediným dôležitým faktorom. Jeho účinnosť je oveľa vyššia, keď sa aplikuje spolu s ďalším prvkom, a to fosforom. Najlepším spôsobom ako zabezpečiť kostiam potrebnú výživu, je dodávať telu vápnik aj fosfor. Túto požiadavku najlepšie spĺňajú práve mliečne produkty. V prípade výživových doplnkov sú to kalciumfosfátové prípravky.
Dopĺňanie samotného vápnika, najmä vo vyšších množstvách, môže spôsobovať nerovnováhu minerálnych látok a zapríčiniť vyplavovanie horčíka, draslíka a iných minerálnych látok z kostí, čo môže mať za následok zvýšenie krehkosti kostí.
V súvislosti s osteoporózou a jej prevenciou treba venovať pozornosť aj ďalším prvkom, ako je meď a zinok. Sú to esenciálne kofaktory (zložky) enzýmov, ktoré sú potrebné na syntézu rôznych zlúčenín v kostnej matrici. Sledovanie účinkov rôznych doplnkov mikronutrientov u žien s osteoporózou potvrdilo, že samotný vápnik spomaľoval úbytok kostnej hmoty, ale doplnok, ktorý obsahoval vápnik, zinok, meď a mangán zvyšoval hustotu minerálnych látok v kostiach. Aby sa dosiahla optimálna účinnosť, je potrebná správne zloženie jednotlivých minerálnych látok vo výživovom doplnku, aby vápnik nepôsobil proti absorpcii zinku a medi.
Priaznivý zdravotný účinok konzumovania veľkého množstva ovocia a zeleniny a vplyv tejto skupiny potravín na širokú škálu ochorení sa už po celé roky v odbornej literatúre stále viac dokladuje a zdôrazňuje. V súvislosti s osteoporózou je zaujímavá úloha kostí pri acido-bázickej rovnováhe. Prekvapujúce je, že aj keď úvaha, že kostra je zdrojom tlmivých látok podieľajúcich sa na ochrane pH hodnoty tela i na obrane systému proti acido-bázickým poruchám, bola známa už pred mnohými rokmi, až oveľa neskôr sa začala široká diskusia o možnosti pozitívnej väzby medzi konzumovaním veľkého množstva ovocia a zeleniny a zdravím kostí.
Acido-bázická rovnováha je pre zdravie rozhodujúca. Dobre to dokumentuje fakt, že pH mimobunkových tekutín sa pohybuje trvale medzi hodnotami 7,35 – 7,45. Hlavnou požiadavkou nášho metabolického systému je preto zabezpečiť v tele požadovanú hodnotu koncentrácie vodíkových iónov. Telo prispôsobivo reaguje cestou troch špecifických mechamizmov: tlmivými systémami, vydychovaním CO2 a vylučovaním ľadvinami. Cestou potravy telo denne prijíma látky, ktoré vytvárajú aj spotrebúvajú protóny (vodíkové ióny). Prirodzene čím viac prekurzorov kyslosti (východiskových látok, ktoré sú v metabolizme zdrojom kyslosti) strava obsahuje, tým vyšší je stupeň kyslosti celého systému. Ako organizmus starne, znižuje sa celková funkcia obličiek, a tým aj schopnosť vylučovať kyselinu. So stúpajúcim vekom sa teda organizmus stáva síce mierne ale signifikantne kyslejším.
Klinické štúdie vykonané v posledných desaťročiach ukázali priame zvýšenie aktivity buniek rozrušujúcich kostné tkanivo po znížení extracelulárneho pH. Pri kultivovaní kostného tkaniva v kultivačných médiách osteoklasty (bunky rozrušujúce kostné tkanivo) a osteoblasty (kosťotvorné bunky) reagovali nezávisle na malé zmeny pH v médiu. Je dokázané, že malý pokles pH v okolí fyziologického rozsahu, spôsobuje veľké poškodenie kostného metabolizmu. Vápnik z kostného tkaniva sa použije na tlmenie zvýšenej kyslosti. U priemerného jedinca to v priebehu 10 rokov môže znamenať stratu až 15 % kostnej hmoty.
V ostatnom desaťročí sa vykonali početné pozorovania a experimentálne a klinické štúdie, ktoré ukázali pozitívny vzťah medzi konzumáciou ovocia a zeleniny a zdravím kostí. Ovocím a zeleninou sa do tela privádzajú látky významné pre zdravie kostí, a to celý rad minerálnych látok, ako draslík, horčík, vláknina a vitamín C i beta-karotén. Priaznivý vplyv na zdravie kostí má aj ďalšia zložka niektorých rastlín – fytoestrogény, najmä izoflavóny. Tieto sa vyskytujú vo vysokej koncentrácii v sóji. Epidemiologické štúdie ukazujú, že u žien z orientálnych krajín, kde je vysoká spotreba sóje, je výskyt osteoporózy nižší než u západných populácií.
Mechanizmus priaznivého účinku ovocia a zeleniny na zdravie kostí nie je úplne objasnený. Výskum sa v budúcnosti sústredí na špecifické aspekty metabolických procesov, vrátane štúdia kľúčových mikronutrientov a fytoestrogénov. Napriek tomu, že nepoznáme odpoveď na všetky otázky súvisiace s pôsobením ovocia a zeleniny na zlepšenie zdravia kostí, môže sa práve táto stratégia stať terapiou budúcnosti.
Ing. B. Krkošková
