Obdobie jari a leta je typické pestrou paletou farieb, v ktorých prevláda farba zelená. Táto je daná chlorofylom, ktorý patrí k fotosystetickým pigmentom spolu s karotenoidmi, ktoré však majú inú farbu, lebo absorbujú energiu z inej časti svetelného spektra.
V ostatnom čase sa veľa hovorí o rastlinných pigmentoch ako zdrojoch antioxidantov a v tejto súvislosti o dôležitosti konzumácie ovocia a zeleniny. K významným zdrojom antioxidantov patria niektoré vitamíny, flavonoidy, selén, no menej sa hovorí o chlorofyle a jeho dôležitosti vo výžive. Chlorofyl (dnes je už známych 7 druhov) má v prírode mimoriadne dôležitú funkciu, a to premenu slnečnej energie na energiu chemickej väzby. Zjednodušene povedané, pri týchto pochodoch sa látky anorganické menia na organické, ktoré tvoria podstatu výživy človeka a všetkých živočíchov na zemi.
Chlorofyl – zelené farbivo - udáva základnú farbu všetkým fotosyntetizujúcim rastlinám. Je uložené v mikroskopických bunečných orgánoch (chloroplastoch) a je sprevádzané ďalšími žltými lipochromnými farbivami, hlavne karoténmi, xantofylmi a fykobilínmi. V rastlinách vzniká len na svetle, v častiach rastliny zakrytých zemou sa nenachádza. Chlorofyl je veľmi zložitá organická látka, jeho molekula obsahuje štyri heterocyklické jadrá s 10 dvojitými väzbami, ktoré tvoria skelet viazaný atómom horčíka, čiže radí sa medzi porfyríny, obsahujúce horčík. Prírodné formy chlorofylu (chlorofyl a, chlorofyl b) sú estery, látky lipofilné, rozpustné v etanole a oleji, zle rozpustné vo vode. Je pozoruhodné, že chlorofyl sa stavbou molekuly (porfyrínová kostra) podobá štruktúre mnohých biologicky aktívnych látok a životne dôležitých enzýmov ako peroxidáza, cytochrómoxidáza, kataláza ale aj ako hemoglobín a myoglobín, ktoré však majú porfyrínové jadrá spojené atómom železa. Tieto látky majú význam pri prenose kyslíka a elektrónov v biologických štruktúrach. Chlorofyl podobne ako rastlinné farbivá karotenoidy (bioflavonoidy) môžeme zaradiť ku látkam, ktoré majú výrazné antioxidačné účinky.
Chlorofyl podobne ako karotenoidy reaguje so singletovým kyslíkom, za určitých okolností pôsobí ako „zhášač“ voľných radikálov. Enzýmy v chlorofyle sú schopné rozkladať a neutralizovať voľné radikály. Je to jednoznačne najlepšia forma prevencie proti rakovine, i keď všetky funkcie a procesy v organizme zatiaľ nie sú jednoznačne vysvetlené. Nevýhoda je v tom, že chlorofyl podobne ako hemoglobín je v inom prostredí pomerne nestály, dokáže sa veľmi rýchlo rozložiť. Po krátkom čase ostane z neho iba zelený pigment. Pre využitie v organizme nesmie byť oxidovaný. Preto je opodstatnená snaha mnohých farmaceutických firiem o stabilizáciu chlorofylu. Pridaním iných látok (horčík nahradený meďou) obyčajne vznikne zlúčenina pomerne stála, ale pre organizmus skoro nevyužiteľná.
Chlorofyl zvyšuje schopnosť organizmu tvoriť hemoglobín. Krvné farbivo je potrebné na prenos kyslíka, v konečnom dôsledku má preto chlorofyl veľký vplyv na reguláciu a spomalenie procesov starnutia organizmu. Zlepšuje celkový metabolizmus a dodáva organizmu aj ďalšie látky, napríklad vitamíny (provitamín A - betakarotén, B, C, E) a minerálne látky (Fe, Ca, K a iné). Chlorofyl je pre organizmus zároveň donorom horčíka, tým podmieňuje transport fosforu, aktivuje vyše 100 enzýmov, zúčastňuje sa na biosyntéze bielkovín, DNA a glykolýze.
Už dávno sa zelené časti rastlín využívali aj na liečebné účely, najmä pri hojení rán a popálenín. Chlorofyl pôsobí protizápalovo, zlepšuje črevnú peristaltiku, veľký význam má pre posilnenie regeneračných schopností organizmu, zlepšuje stavbu ciev a zvyšuje prenášačovú kapacitu pre kyslík. K terapeutickým účinkom chlorofylu okrem funkcie antioxidantu, je potrebné uviesť aj jeho antimikrobiálne a antikarcinogénne účinky. Alkalizuje telo, pomáha pri vylučovaní ťažkých kovov a iných chemikálií. Využitie chlorofylu pre jeho protizápalový a dezinfekčný účinok môže byť vnútorné i vonkajšie.
Najvhodnejším zdrojom chlorofylu pre organizmus sú všetky druhy zelenej listovej zeleniny, kapusta, všetky druhy šalátov, špenát, kel, brokolica, petržlenová a zelerová vňať. Z tohto dôvodu sa vo výžive vyššie cení zelenina listová oproti koreňovej zelenine. Ale najväčšou zásobárňou chlorofylu sú divorastúce byliny – pŕhľava, púpava a niektoré morské riasy (chlorella). Práve pŕhľava (Urtica dioica L.) patrí k rastlinám, ktoré vysoko prevyšujú obsah chlorofylu vo všetkých pestovaných druhoch rastlín. Listy pŕhľavy obsahujú až 0,8 % chlorofylu, 12,5-18,5 % minerálnych látok, beta-karotén, lykopén, flavonoidy a iné účinné látky.
Konzumácia listovej zeleniny hlavne v surovom stave je u nášho obyvateľstva nepostačujúca, u veľkej časti obyvateľstva prevláda konzumácia rôznej varenej a konzervovanej zeleniny. Stravovacie návyky obyvateľstva v súčasnom období nie sú priaznivé nielen s ohľadom na príjem chlorofylu ale aj iných antioxidantov. Predpokladá sa, že chlorofyl prijímaný v listovej zelenine má podstatný vplyv na dlhovekosť niektorých etnických skupín. Mnohé zahraničné štúdie dokazujú dôležitosť konzumácie zeleniny a ovocia nielen pre dosiahnutie zdravia a výkonnosti organizmu do vysokého veku ale aj predchádzaniu civilizačným chorobám. Výhodou je, že chlorofyl v prírodnej forme sa ani vo veľkých dávkach neprejavil toxicky ani alergizujúco. Patrí k dôležitým zložkám potravy, na ktorú by sme nemali zabúdať. Bez chlorofylu by prakticky neexistoval život na zemi.
Ing. Mária Kleňová
