Ibiš lekársky (Proskurník lékařský), Althaea officinalis L., Slezovité-Malvaceae

Opis: Bylina 100-150 cm vysoká, mäkko plstnatá s jednoduchou stonkou so sivozelenými listami a ružovými až fialovými kvetmi. Plody sú jednosemenné tvrdky. Kvitne od júla do septembra.

Výskyt: Rastlina rastie od západnej Európy až po Sibír na vlhkých a slaných pôdach. Pestuje sa aj v záhradách.

Zber a úprava: Liečebné účinky majú korene. (Radix althaeae). Podzemné časti rastlín divorastúcich sú chránené! Korene sa vykopávajú zavčasu na jar alebo neskoro na jeseň z rastlín starších ako dva roky. Po vykopaní sa dôkladne umyjú v studenej vode a po rozrezaní na kúsky 10-20 cm dlhé sa sušia bežným spôsobom. Drogu je dôležité uschovať na suchom mieste, nie dlhšie ako tri roky, lebo ľahko podlieha plesneniu a znehodnocovaniu.

Obsahové látky: Koreň rastliny obsahuje až 35 % slizu, okolo 37 % škrobu, 10 % sacharózy, tuky a minerálne látky.

Použitie: Ibiš sa používa vo veterinárstve ako protizápalový prostriedok , pre expektoračný účinok pri kataroch dýchacích ciest, ďalej sa používa pri zápaloch močových ciest a žalúdočno-črevného traktu. Mechanizmus účinku spočíva v tom, že slizovité látky koreňov chránia nervové zakončenia sliznice pažerákového žľabu a žalúdočno-črevného traktu pred dráždiacimi látkami. To vedie k zmierneniu chorobného procesu a k zníženiu turgoru v tkanivách postihnutých zápalom, následkom toho sa tlmí katarálny zápal. Okrem toho odvar z koreňa ibiša tlmí dráždivé účinky liekov, zamedzuje vstrebávanie jedov (antidotum pri otravách). Vo farmaceutickej praxi sa koreň ibiša používa ako základ pri výrobe kaší a slizov.

Dávkovanie:

(uvedené v printovom vydaní)