Pod vitamínom D sa rozumie skupina látok rozpustných v tukoch, ktoré objavil Elmer McCollum v roku 1922. Tri hlavné formy (kalciferol – D1, ergokalciferol – D2 a cholekalciferol – D3) predstavujú prohormón, z ktorého v pečeni a obličkách postupne vzniká definitívna účinná forma (hormón) – kalcitriol. Je to steroidný hormón, ktorý je dlhodobo známy svojou antirachitickou účinnosťou, ale v ostatnom čase vystupujú do popredia najmä jeho mimokostné účinky.
Zistilo sa, že v súčasnosti je svetová pandémia nedostatku vitamínu D, čo pre pacientov znamená (vzhľadom na jeho široké pozitívne účinky), že je potrebná suplementácia vitamínu D i mimo slnečného žiarenia (najmä jeseň a zima).
Za produkciu vitamínu D je zodpovedná koža. Na získanie jeho potrebnej dennej dávky potrebujeme v letných mesiacoch približne 20 – 30 minút pobytu na slnku, pričom slnko musí byť aspoň 45° nad horizontom. Za tento čas vytvorí ľudské telo 10 – 12 000 medzinárodných jednotiek IU vitamínu D (1 µg = 40 IU). Jeho tvorbu však významne ovplyvňujú opaľovacie krémy s ochrannými faktormi (už faktor 8 znižuje tvorbu vitamínu D až o 95 %).
V potrave sa vitamín D nachádza relatívne zriedkavo a jeho potrebu potrava zabezpečuje zvyčajne len na 5 – 10 %. Najvyšší obsah je v morských rybách, menší v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku a mliečnych výrobkoch. Isté množstvo obsahujú aj rastlinné zdroje (hríby sušené na slnku, kvasnice, kokos, datle, lucerna a iné).
Hlavnou cirkulujúcou formou vitamínu D, ktorá súčasne odráža aj jeho zásoby v organizme, je 25-hydroxyvitamín D (25(OH)D3 – kalcidiol. Práve od jeho koncentrácie závisí širokospektrálnosť jeho účinkov. Pokiaľ je koncentrácia kalcidiolu nízka, uplatňuje sa len 1. cesta jeho metabolizmu. Táto vedie do obličiek, kde vzniká kalcitriol (1,25(OH2)D3), ktorý reguluje najmä kostný metabolizmus.
Pri dostatočnej koncentrácii zásobnej formy vitamínu D (kalcidiolu) sa môže uplatniť i 2. cesta. Vedie do buniek, ktoré sú rovnako schopné lokálne tvoriť aktívnu formu vitamínu D, a tým ovplyvňovať metabolizmus i činnosť jednotlivých orgánov. Produkcia kalcitriolu v bunkách je unikátna. Napriek fyziologickej koncentrácii kalcidiolu v krvi, koncentrácia kalcitriolu v tkanivách stúpa. Toto zistenie sa považuje za kľúčové, pretože má mimoriadny význam pre fungovanie ľudského tela. Kalcidiol sa pokladá za najúčinnejší steroidný hormón v ľudskom tele. „Zapína a vypína” gény, ktoré spúšťajú tvorbu proteínov dôležitých pre boj s rakovinovými bunkami, ale aj gény, ktoré stimulujú produkciu proteínov podporujúcich rast nádorov. Vzniku nádoru bráni tým, že ovplyvňuje onkogénny proteín. Produkcia kalcitriolu v bunkách rovnako pozitívne ovplyvňuje imunitný systém, srdce, srdcový sval, respiračný, gastrointestinálny, renín-angiotenzívny systém, kostrové svaly, metabolizmus, pohlavné orgány, kožu, krvné elementy, nervový systém, priebeh gravidity – teda pôsobí na všetkých úrovniach, a tým bráni vzniku širokého spektra civilizačných chorôb.
Na základe týchto poznatkov a vzhľadom na fakt, že 50 – 70 % detí i dospelých má deficit vitamínu D, si musíme položiť otázku: Ako získať adekvátnu dennú dávku vitamínu D? Odpoveď znie: Nielen nedostatok slnka v zimných mesiacoch, ale ani naša potrava (každý druhý deň morské ryby s vyšším obsahom tukov) nezabezpečujú dostatočný prísun vitamínu D, preto je potrebné vitamín D dopĺňať výživovými doplnkami, najlepšie z prírodných zdrojov. V lekárňach sú dostupné prírodné výživové doplnky s vitamínom D už aj vo forme vitamínu D3, vyrobeného z lanolínu z ovčej vlny. Podľa odborníkov na výživu sa odporúčané denné dávky vitamínu D na rozdiel od minulých rokov podstatne zvýšili a pohybujú sa od 1 000 – 2 000 – 4 000 IU a pri jeho vysokom deficite až do 10 000 IU denne podľa odporúčania lekára. Za toxickú dávku sa považuje až 40 000 IU vitamínu denne. Z uvedených faktov vyplýva, že sa suplementácie vitamínu D nemusíme obávať, v lekárňach je dostupný v rôznych formách (kvapky, cmúľacie pastilky, tabletky), nie sú však vhodné preparáty kombinované s vitamínom A, kde sa dávkovanie nezmenilo, nebezpečenstvo z predávkovania vitamínu A zostáva aktuálne.
doc. MUDr. K. Furková, CSc., mim. prof.
Pozrite si knihu Pandémia nedostatku vitamínu D
