Spirulina

Spirulina je rod vláknitých mnohobunkových mikroorganizmov tvaru špirály (Arthrospira) z čeľade siníc (Cyanobacteria). Tieto gramnegatívne, prokaryotické baktérie sú pri dostatočnom svetle schopné produkovať kyslík prostredníctvom fotosyntézy podobne ako rastliny.

Kvôli sfarbeniu a tvaru sa nesprávne nazývajú aj modrozelenými riasami. Rôzne druhy Spiruliny boli nájdené v sladkých vodách, rybníkoch, močiaroch, termálnych prameňoch, teplých vodách z elektrární, ale aj v zemine, piesku, niektoré  i v poloslaných a v určitých slaných vodách. Pre účely výživy, zdravia a pestovania krásy sú však významné dva druhy Spiruliny: Arthrospira maxima a Arthrospira platensis. Týmto sa darí v silne alkalických (pH 11) sladkých jazerách subtropických oblastí Afriky, Ázie a Južnej Ameriky, osobitne v africkom Čade a Mexiku, ak nie sú zaťažené pesticídmi a insekticídmi. Domorodci si Spirulinu veľmi cenia; už celé stáročia ju využívajú pre výživu a v minulosti aj ako platidlo. V súčasnosti sa získava riadenými biokultiváciami vo vodných nádržiach na celom svete, pričom väčšina produkcie pochádza z Japonska. Modrozelená pena plávajúca na hladine sa pozbiera, vysuší, pomelie na prášok alebo zlisuje do tabliet či vločiek, prípadne sa z nej extrahuje biokomplex účinných látok. Spirulina sa považuje za jeden z najbohatších a najkompletnejších prírodných zdrojov živín. Pri fotosyntéze za vhodných podmienok využíva energiu slnečného žiarenia niekoľkokrát lepšie než rastliny za vegetačnú sezónu. Nezanedbateľnou výhodou je jej úplné využitie, pretože nevznikajú menejcenné vedľajšie produkty (napr. odumreté listy či korene), a tiež to, že pri kultivácii nedochádza k znehodnoteniu živín. Po týchto zisteniach prebiehali experimenty, ktoré mali za cieľ „nakŕmiť“ Spirulinou krajiny tretieho sveta a utíšiť hladomor. Bohužiaľ, zatiaľ tomu bráni drahý spôsob jej produkcie.

Primárny záujem o Spirulinu spočíval v nevídanom obsahu bielkovín a vitamínov. Suchý produkt obsahuje 50 až 70 % bielkovín, ktoré sú ľahko stráviteľné a plnohodnotné, keďže poskytujú všetkých 8 esenciálnych aminokyselín, čo je vzácne v rastlinnej ríši. Spirulina je bohatá na beta-karotén (provitamín A), vitamíny (B-komplex a tokoferoly), mine­rálne látky (železo, vápnik, horčík, mangán, draslík, selén, zinok, síru a iné), enzýmy, zelené farbivo chlorofyl a modré farbivo fykokyanín (Phycocyanine). Spirulina obsahuje aj 2 až 9 % lipidov, okrem iných aj na báze esenciálnych omega-3 a omega-6 polynenasýtených mastných kyselín a je jedným z mála diétnych zdrojov vzácnej kyseliny gama-linolénovej (GLA). Pre tieto mimoriadne vlastnosti sa zhruba pred tridsiatimi rokmi Spirulina začala používať ako výživový doplnok pre ľudí a neskôr aj pre zvieratá.

Ostatné dvadsaťročie sa stále viac pozornosti venuje potenciálu jej farmakologických vlastností. Laboratórne a klinické štúdie, publikované aj vo vedeckých časopisoch registrovaných a spracovávaných službou ISI (Institute for Scientific Information, USA) Current Contents, indikujú isté možnosti terapeutického pôsobenia pri niektorých formách rakoviny, hypercholesterolémie a cukrovky, pri stimulácii imunitného systému, znížení nefrotoxicity liečiv a toxických kovov, znížení škodlivých účinkov radiácie a oxidačného stresu. Výskumy však pokračujú, objavujú sa aj kontroverzné výsledky a opatrnosť v tvrdeniach je na mieste.

V oblasti podpory krásy a zdravia kože sa Spirulina využíva najmä kvôli obsahovým vitamínom, provitamínom, esenciálnym amino- a mastným  kyselinám, ktorých regeneračné  účinky pre pokožku sú vedecky potvrdené. Na tento účel sa používa zvyčajne extrakt Arthrospira maxima (INCI: Spirulina  Maxima Extract). Okrem toho v kozmetológii mimo­riadne cenený je inhibičný potenciál druhov Arthrospira ma­xi­ma a Arthrospira platensis (INCI: Spirulina  Platensis Extract) proti voľným radikálom, indukovaným UV žiarením, znečisteným životným prostredím a ďalšími vplyvmi. Ako je známe, voľné radikály v koži spôsobujú oxidačný stres, ktorého dôsledkom je poškodenie spojivového tkaniva (kolagénu, elastínu, mutácie DNA) a predčasné starnutie kože. Hlavnými zložkami antioxidačného komplexu Spiruliny sú enzým superoxid-dismutáza (SOD), alfa-tokoferol a fykokyanín. Za najúčinnejší z nich sa považuje modrý fykokyanín, popri chlorofyle druhý fotosyntetický pigment Spiruliny (fykobiliproteín), ktorý obsahuje antiradikálové a antiinflamačné látky. Používa sa tiež ako prírodné farbivo v kozmetike a potravinárstve.

Chlorella

Na rozdiel od mnohobunkovej modro-zelenej baktérie Spiruliny je Chlorella zelená jednobunková mikroriasa (trieda Chlorophyceae, kmeň Chlorophyta). Potvrdilo sa, že sladké vody našej planéty v nezmenenej forme obýva už 1,5 miliardy rokov. Pomenoval ju v roku 1890 holandský mikrobiológ M. W. Beijernick (gr. chloros – zelený, lat. ella – zdrobňujúca prípona), ktorý ako prvý bol schopný vypestovať čistú kultúru. Nesmierne široký rod Chlorella zahŕňa i pôdne druhy.

Pre výživové a kozmetické účely sa biotechnologicky pestujú hlavne Chlorella vulgaris a Chlorella pyrenoidosa, guľovité sladkovodné riasy o veľkosti 2 – 10 ?m v priemere. Ich typickú smaragdovo-zelenú farbu tvorí chlorofyl, ktorého obsahuje najviac zo známych rastlín na Zemi. Chlorella je veľmi životaschopná; za vhodných podmienok v priebehu troch až šiestich hodín sa jej hmotnosť zdvojnásobí. Najmenej 45 % hmotnosti vysušenej Chlorelly tvoria bielkoviny (neesenciálne a esenciálne aminokyseliny). Preto zhruba pred polstoročím vedecký svet skúmal aj Chlorellu ako prípadný zdroj potravy, ale záver bol podobný ako pri Spiruline. Ďalšími zložkami sú sacharidy, lipidy

(s prevahou esenciálnych mastných kyselín), vláknina, beta-karotén a iné karotenoidy (alfa- a gama-karotén, kryptoxantín, luteín, zeaxantín, xantofyl a i.), vitamíny (najmä C, E a B komplex), minerálne látky (najmä draslík, vápnik, horčík, železo, selén, chróm, zinok), sporopollein (detoxikačné účinky), chlorellin (antimikrobiálne účinky) a ďalšie obsahové fytolátky, ktorých význam čaká na odhalenie. Predajcovia produktov na báze Chlorelly zvýrazňujú aj viacsmerný biostimulačný benefit tzv. Chlorella rastového faktora  (Chlorella Growth Factor - CGF), komplexu látok nejasného zloženia a mechanizmu.

Isté však je, že požívanie Chlorelly celosvetovo stúpa. Napríklad v Japonsku ju ako výživový doplnok denne užíva viac ako 7 miliónov ľudí. Okrem toho ju požívajú v cestovinách, pečive, zákuskoch, pridáva sa aj do ryže, syrov, dokonca i do zmrzlín, majonéz, vín alebo nealkoholických nápojov. Najmä Chlorella pyrenoidosa je pri požití dostatočného množstva schopná naviazať na seba toxíny v tráviacom trakte, najmä dioxíny, polychlórované bifenyly (PCB) a ťažké kovy (napr. olovo, ortuť, kadmium), ktoré sa vylúčia stolicou a nevstrebávajú sa do krvi, čím môže pôsobiť detoxikačne. Ďalšie uplatnenie nachádza napr. pri čistení odpadových vôd, v systémoch výmeny plynov a pod.

Do kozmetických výrobkov sa Chlorella aplikuje najmä pre vyššie uvedené obsahové bioaktívne látky. Podľa INCI* (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients) je jej funkcia súhrnne definovaná ako „látka na zlepšenie kondície pokožky“. Používa sa výťažok z riasy Chlorella vulgaris (INCI: Chlorella vulgaris extract), Chlorella pyrenoidosa (INCI: Chlorella pyrenoidosa extract), výťažok z produktu získaného fermentáciou niektorého druhu Chlorelly kvasinkami (INCI: Chlorella ferment), zried­ka­vejšie aj výťažok z riasy Chlorella emersonii (INCI: Chlorella emersonii extract).

*Poznámka: INCI: International Nomenclature of Cosmetic Ingredients – medzinárodné názvoslovie kozmetických zložiek. Súpis a nomenklatúra používaná v EÚ a ďalších krajinách sveta, ktorá slúži na jednotné označovanie zložiek na obale kozmetického výrobku pre ich identifikáciu spotrebiteľmi a dermatológmi.

doc. Ing. J. Hojerová, PhD.