Podobne ako v predošlom hesle (slamiha) , ani v tomto prípade nie je motivácia pre pomenovanie rastliny jasná.

Populárna, ale neistá teória pochádza od Reinholda Strömberga, ktorý v pôvodnom gréckom názve pre čemericu ἑλλέβορος alebo ἐλλέβορος [helleboros/elleboros] vidí ἐλλός  [ellos] - jelenie mláďa, jelenčeka, a βορά [borá] - jedlo. Helleborus by teda doslova znamenal "potrava jeleňov". Odôvodniť by sa to dalo tým, že jelene údajne poznali liečivé rastliny. Spojovacia samohláska -e- je však v tomto prípade rovnako nezvyčajná ako samotná interpretácia, pretože ju nemáme doloženú ani u antických autorov. Vysvetliť pôvodný názov by sme azda mohli transformáciou nejakého predgréckeho cudzieho slova. Druhové pomenovanie viridis, v preklade zelený, zelenkavý, súvisí s piatimi trvácimi kališnými lístkami zelenej farby, na rozdiel od sfarbenia kvetov iných druhov čemerice, napr. čemerice purpurovej (Helleborus purpurascens Waldst. & Kit.).

PhDr. T. Hamar, PhD. - Mgr. I. Lábaj, PhD.