Horčica - Mustar - tak sa uvádza v súpiske perspektívnych liečivých rastlín Západu nového milénia (Fetrow CH.W., Avila J. R., New York 2000) spoločné označenie dvoch materských rastlín – horčice bielej (Sinapis alba L.) a kapusty čiernej (Brassica nigra /L./ KOCH.), surovín na výrobu potravinovej príchute – horčice.
Obidve rastliny sú pôvodné v Stredomorí. Ich silica získaná destiláciou alebo lisovaním semien sa bežne oddávna liečebne používa. Niektorí ľudia rozomieľajú semienka na prášok a ten sa aplikuje na telo pri dýchacích ťažkostiach, zápaloch kĺbov a tkanív. Používajú sa aj celé semená ako čajovinová zložka a ich silica.
Ľudové liečiteľstvo Západu semená uplatňuje ako prostriedok (abecedne) pri:
- dýchacích problémoch,
- na vyvolanie dávenia,
- pri plynnatosti,
- pri zadržiavaní tekutín v organizme,
- reumatických a kĺbových problémoch,
- svalových bolestiach a po svalovej námahe a i.
Balí sa ako čajovina, semená (kvet), silica.
Vedľajšie účinky sa môžu prejaviť pri nevhodnej kombinácii s inými liečivami a pri externej aplikácii najmä vyvolaním vyrážok, kožného podráždenia a pod.
Nie je vhodné aplikovať prípravky v gravidite a pri dojčení. Pri dýchacích ťažkostiach možno inhalovať neriedenú silicu alebo ju aplikovať na sliznice či podávať deťom a domácim zvieratám.
Súčasný stav výskumu na Západe:
Horčica je jedinečné laxatívum pre niektorých ľudí a môžu ho užívať ako rastlinný liek. Hoci aj pri správnom zaobchádzaní s rastlinou a s prípravkami, predsa len môže zapríčiniť narušenie a až zničenie tkaniva. Aj keď sa biela horčica bežne používa ako liečivá, napr. v Nemecku, Západ odmieta väčšinu štúdií o nej ako neprípustné.
Doc. MUDr. J. Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc.
