Milí čitatelia, pravdepodobne ste už počuli slovo „maninka“, ale ste mu možno nevenovali pozornosť. Je to pochopiteľné, pretože je pre nás cudzie a význam má len pre „zasvätených“. Jednou skupinou odborníkov skloňujúcich tento výraz, resp. jeho obmeny sú jazykovedci. „Maninka“ alebo presnejšie „východná maninka“ je pomenovanie pre niekoľko príbuzných jazykov a nárečí patriacich do rodiny jazykov „Mande“. Ide o materinský jazyk mnohých obyvateľov štátu Guinea, ale rozšírený je aj v ďalších štátoch Afriky, predovšetkým v Mali, Libérii, Senegale, Sierra Leone a Pobreží Slonoviny.

Ako vidíte, milí čitatelia, do Afriky sme sa už dostali. Nám však nejde ani tak o jazyk ako o „dráždenie zmyslov“, konkrétne čuchu. A tým sa dostávame k druhej veľkej skupine ľudí, pre ktorých má slovo „maninka“ obrovský význam. Áno, sú to tvorcovia parfumov. V parfumérskom svete nás zaujíma hlavne preto, lebo sa tak nazýva isté ovocie vyznačujúce sa viacerými zvláštnosťami. Najzáhadnejšou z nich je výnimočná vôňa. Poďme si teda o tomto zvláštnom ovocí povedať viac.

Oncoba spinosa Forssk. (onkoba tŕnistá, onkoba ostnitá) z čeľade Salicaceae je tým stromom, ktorý nám prináša plody „maninka“. Jedným z jeho najbežnejších názvov je tzv. Snuffbox Tree, čo by sme mohli voľne preložiť ako tabatierkový strom. Ďalším používaným názvom je tzv. Fried Egg Tree (fried egg = volské oko). Onkoba tŕnistá má ešte mnoho iných pomenovaní, ktoré sú však používané najmä v lokálnom jazyku.

Tento druh sa vyskytuje ako ker alebo malý strom a dorastá do výšky 5 – 8 metrov. Prirodzený areál jeho výskytu sa nachádza na území tropickej Afriky, konkrétne ide o oblasť Senegalu smerom do Somálska, juh a sever Angoly, ďalej Zambiu, Zimbabwe a Južnú Afriku. Jeho kôra je sivá škvrnitá, skôr hladká. Mladé konáriky sú nápadne škvrnité vďaka výrazným lenticelám, ktoré slúžia na výmenu plynov medzi drevinou a okolitým prostredím. Konáre sú pokryté ostňami, ktoré môžu byť až 7 cm dlhé. Listy sú tmavozelenej farby, lesklé, mierne kožovité a bez chlpov. Majú vajcovitoeliptický tvar so širokou bázou a zašpicateným hrotom. Okraje sú hrubo zúbkaté. V rámci vegetačného obdobia sú prvým najnápadnejším znakom kvety. Sú biele so žltým stredom s prečnievajúcimi tyčinkami. Svojím typickým vzhľadom pripomínajú práve volské oko a podľa nich tak vznikol jeden zo zaužívaných ľudových názvov. Môžu mať až 9 cm v priemere a vyznačujú sa sladkou medovou vôňou. Kvety sú obojpohlavné a vyrastajú v pazuchách listov alebo na koncoch konárikov. V oblasti jej výskytu je obdobie kvitnutia od septembra do januára a plody sa objavujú od apríla do júla. Sú guľaté a vyznačujú sa tvrdou „škrupinou“, ktorá má v období zrelosti tmavočerveno hnedú farbu. Vnútro tvorí žltá dužina, v ktorej sa nachádzajú žiarivé hnedé semená. Jej chuť pripomína niečo medzi granátovým jablkom a zeleným nezrelým jablkom. Vzhľadom na svoje chuťové vlastnosti nie sú veľmi vyhľadávané ako potrava. Týmto spôsobom však môžu poslúžiť v časoch hladu alebo neúrody. Domorodci tiež využívajú semená na získavanie jedlého oleja...

PharmDr. V. Forman, PhD.