Výskum liečivých a perspektívnych rastlín na VŠ na Slovensku a v Čechách

Rod Mentha L.

Rod Mentha L. (mäta, máta) patrí medzi najvýznamnejšie rody čeľade Lamiaceae. Jednotlivé druhy tvoria súčasť tradičných medicín na celom svete. Listy mäty boli a  sú využívané už viac ako 1000 rokov. Botanická klasifikácia tohto rodu nie je doposiaľ jednotná a celkový počet druhov je sporný.

Rod Mentha L. je genotypovo variabilný, fenotypovo plastický a jednotlivé druhy sa vzájomne bežne krížia. Od prvej klasifikácie (Linné, 1753) bolo publikovaných viac ako 3000 mien pre jednotlivé mäty. Najnovšie údaje uvádzajú 18 druhov a asi 11 hybridov tvoriacich tento rod (tabuľka 1). Jednou z najnovších klasifikácií je rozdelenie podľa A. Tuckera (2007) do štyroch sekcií: Pulegium, Tubulosae, Eriodontes a Mentha. Do sekcie Mentha sú zaradené najznámejšie mäty ako: Mentha aquatica (mäta vodná), M. spicata (mäta klasnatá), M. longifolia (mäta dlholistá), M. suaveolens (mäta voňavá), M. arvensis (mäta roľná) a ich kríženci. Správna klasifikácia však naďalej predstavuje problém aj pre najväčších odborníkov v oblasti botaniky.

Mäta je jednou z najdôležitejších rastlín tradičnej medicíny aj u nás. Flóra Slovenska uvádza 5 druhov vyskytujúcich sa vo voľnej prírode na našom území. Sú to Mentha longifolia subsp. longifolia, Mentha spicata subsp. condensata, Mentha aquatica, Mentha arvensis, Mentha × verticillata.

Mäty sú trváce byliny s plazivými podzemkami. Stonka je spravidla štvorhranná, rozkonárená, priama alebo na báze vystúpavá, pravidelne olistená. Listy sú sediace alebo stopkaté. Čepeľ listu je celistvá, najčastejšie kopijovitá  až vajcovitá, niekedy kučeravá. Listene sú podobného tvaru ako listy alebo odlišné. Kvety bývajú zoskupené do paklasov, ktoré sú ± husté, predĺžené, v hornej polovici byle zložené z oddialených, alebo na vrchole hlávkovito nakopených papraslenov. Kvety drobné, u niektorých druhov vyrastajúce v pazuchách listov. Kalich je pravidelný, alebo takmer pravidelný, 5-zubý, rúrka kalicha 10 - 13-žilová, zuby kalicha trojuholníkovité až úzko trojuholníkovité. Koruna 4-dielna, takmer pravidelná, fialová, ružová. Plody sú rozpadavé štvortvrdky tetraédrického tvaru, vajcovité až elipsovité, hladké alebo sieťované. Množstvo medzidruhových krížencov sa v rode Mentha L. vyskytuje veľmi často, či už u populácie vo voľnej prírode, alebo u pestovaných druhov. Väčšina krížencov je sterilných (netvorí plody) alebo subfertilných, ale rozmnožujú sa vegetatívne, čo im dovoľuje prežiť.

Obsahové látky:

Mäty sú rastliny s obsahom silice a vďaka kvalitnej silici sa používajú na komerčné účely. Komerčne sa okrem mäty piepornej využívajú aj druhy Mentha spicata L. (mäta klasnatá) a Mentha arvensis var. piperascens (mäta japonská). Mentha × piperita nm. citrata (mäta bergamotová) a Mentha pulegium L. (mäta sivá) sú taktiež komerčne dôležité, ale nie do takej miery ako predchádzajúce tri. Rozdiel je v zložení silice, ktorá pozostáva najmä z monoterpénov a seskviterpénov. Prevažnú časť tvoria monoterpény. Z hľadiska zastúpenia jednotlivých monoterpénov v silici, je možné rozdeliť mäty do troch základných línií (mentolová, karvónová a linalolová).

Silica je lipofilného charakteru a býva produkovaná špeciálnymi sekrečnými tkanivami, tzv. žľaznatými trichómami. V mätách sú prítomné dva druhy takýchto žľaznatých trichómov. Prvú a dôležitejšiu skupinu z hľadiska produkcie a uskladňovania silice predstavujú žľaznaté trichómy typu „peltate“, u nás tiež známe ako „žliazky typu Lamiaceae“. Pozostávajú zo stopky, bazálnej bunky a spravidla z ôsmich secernujúcich buniek, ktoré od kutikuly oddeľuje dutina určená na skladovanie silice (obr. 1). Druhú skupinu predstavujú žľaznaté trichómy typu „capitate“, s jednobunkovou nohou a jednou sekrečnou hlavou (obr. 2). V nich sa produkuje a uskladňuje  menšie množstvo silice, ale ich prítomnosť je rovnako dôležitá ako prítomnosť „žliazok typu Lamiaceae“. Po anatomickej stránke sa jednotlivé druhy rodu Mentha L. môžu odlišovať hustotou a veľkosťou týchto žľaznatých trichómov. Avšak veľmi dôležitými z hľadiska anatómie sú aj krycie trichómy, ktorých počet, veľkosť, tvar, šírka a postavenie môžu byť taktiež dobrým rozlišovacím kritériom.

Okrem silice tvoria dôležitú skupinu obsahových látok fenolové látky. V mätách sú zastúpené najmä hydroxyškoricovými derivátmi (fenolovými kyselinami) a flavonoidmi. Spomedzi fenolových kyselín má najväčšie zastúpenie kyselina rozmarínová. Z flavonoidov sú to eriocitrín a luteolínové deriváty.

V posledných rokoch sa práve kyseline rozmarínovej pripisuje veľký význam. Pri štúdiách biologickej aktivity bola zistená silná antioxidačná, protizápalová, antivirotická (antiherpetická) a antibakteriálna aktivita a rastliny s jej obsahom (medovka, mäta, šalvia, rozmarín a iné) sa stali populárnou súčasťou najrôznejších výživových doplnkov (napr. balzamy a krémy na pery).

Biologická aktivita:

Tri druhy rodu Mentha: M. x piperita, M. spicata a M. arvensis sa bežne pestujú vo svete pre produkciu silice, ktorá sa používa hojne v liehovarníctve, cukrárenskom priemysle, na výrobu príchutí, parfumov a na medicinálne účely. Listy, kvety a stonky sa často používajú v bylinných čajovinách, alebo sa pridávajú do komerčne vyrábaných koreninových zmesí na rôzne jedlá, vďaka príjemnej aróme a chuti. Vďaka antimikrobiálnej aktivite sa mäty používajú ako prírodné konzervanty. Druhy rodu Mentha sa v ľudovom liečiteľstve odporúčajú pri liečbe bronchitídy, plynatosti, anorexie, ulceratívnej kolitídy a ochorení pečene, vďaka protizápalovému, karminatívnemu, antiemetickému, diaforetickému, spazmolytickému, analgetickému, stimulačnému, emenagógnemu účinku.

Najznámejší a  najlepšie preskúmaný, z hľadiska obsahových látok a biologickej aktivity, je druh Mentha × piperita (mäta pieporná). Ide o kríženca mäty vodnej (Mentha aquatica) a mäty klasnatej (Mentha spicata). Veľká pozornosť pri štúdiu uvedených druhov bola venovaná najmä silici a majoritným zložkám silice (mentol, karvón). Široké uplatnenie našiel hlavne mentol, ktorý je nositeľom veľkého množstva farmakologických účinkov. (-)-Mentol sa pre priemyselné použitie získava buď syntézou alebo vymrazovaním zo silice japonskej mäty (Mentha arvensis var. piperascens), kde tvorí 80 % až 90 % celkového obsahu. (-)-Mentol je hlavnou zložkou mätovej (pepermintovej) silice. Táto silica sa vnútorne používa v symptomatickej liečbe tráviacich ťažkostí. Zvonka sa používa ako súčasť prsných mastí pri kašli a prechladnutí, alebo vo forme mastí, krémov či gélov na zmiernenie reumatických ťažkostí, ako mierne anestetikum a pri tenznej bolesti hlavy. Flavonoidy z mäty piepornej majú pozitívny účinok na sekréciu žlče a choleretickú aktivitu. Mäta pieporná stimuluje vylučovanie tráviacich štiav a podporuje trávenie. Priaznivo ovplyvňuje vylučovanie žlče a pankreatických štiav. Tiež pomáha pri strate chuti do jedla, pri prechladnutí, kašli, bronchitíde, sinusitíde, horúčke, pocite na zvracanie, zvracaní, menštruačných bolestiach. Má spazmolytický účinok, choleretické a karminatívne pôsobenie. Môže sa použiť pri bolestiach hlavy, migréne, postherpetickej neuralgii. U mäty piepornej bola testovaná a zistená aj antitumorová a cytotoxická aktivita. Vodný extrakt listov mäty piepornej preukázal chemoprotektívnu, antigenotoxickú a antioxidačnú aktivitu. Silná antioxidačná aktivita sa pripisuje mätám najmä vďaka prítomným fenolovým látkam a spomínanej kyseline rozmarínovej.

Terapeutické využitie mäty klasnatej je podobné ako u mäty piepornej. Využíva sa najmä ako stimulans, karminatívum, spazmolytikum. Jej terapeutické účinky sú slabšie ako u mäty piepornej, preto sa používa menej. Mäta klasnatá obsahuje ako hlavnú zložku silice karvón (60 - 70 %). Bolo zistené, že karvón inhibuje transformáciu kvasinky Candida albicans z koku na vláknitú formu, čo je spojené s jej patogenitou. Nebezpečná je najmä u ľudí so zníženou funkciou imunitného systému. Je teda potenciálnym terapeutickým riešením infekcií spôsobených touto kvasinkou. Aj karvón podobne ako niektoré iné terpenoidné zložky silice má repelentný účinok. Výrazná je aj jeho antibakteriálna aktivita. Výhodou je však použitie mäty klasnatej u detských ochorení, keďže mäta pieporná je, pre obsah mentolu, u malých detí kontraindikovaná. Napriek tomu, že neboli pozorované žiadne vedľajšie, či nežiaduce účinky, užívanie mätového čaju, či silice sa neodporúča u pacientov trpiacich  achlórhydriou, žlčovými kameňmi, obštrukciou žlčových ciest, zápalom žlčníka a s ťažkým poškodením pečene, obličiek, či obličkovými kameňmi.

Vo viacerých krajinách je hojne rozšírená a využívaná mäta dlholistá. Používa sa na liečbu kašľa, prechladnutia, pri chrípke, priaznivo vplýva na imunitný systém v boji so sekundárnymi infekciami. Zvonka sa používa na hojenie rán a opuchov. Silica mäty dlholistej má dekongestívny, spazmolytický a antimikrobiálny účinok, silná vôňa odpudzuje komárov, ale aj hlodavcov. Listy sú v niektorých krajinách používané v kulinárstve pre ich farbu, vôňu a chuť.

Na Katedre farmakognózie a botaniky, Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa výskum už niekoľko rokov venuje viacerým rastlinám z čeľade Lamiaceae. Významnú časť tohto výskume predstavujú druhy rodu Mentha L. Hlavným cieľom výskumu je porovnať farmakognostické parametre vybraných druhov tohto rodu, ktoré sa pestujú v maloparcelových podmienkach juhozápadného Slovenska (v Záhrade liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty v Bratislave). Ide najmä o druhy komerčne a terapeuticky významné a druhy domáce, pochádzajúce z voľnej prírody. Štúdium je zamerané na analýzu drog získaných z týchto rastlín z hľadiska anatomicko-morfologického, ako aj z hľadiska fytochemického. V rámci mikroskopického skríningu sa pozorujú rozdiely v anatomickej stavbe listu a v zastúpení a rozložení trichómových útvarov na pokožke listov. Hľadajú sa kritické štrukturálne znaky listov pre jednoduchšiu identifikáciu týchto rastlín. Popritom sa študuje zloženie silice jednotlivých druhov, ktoré je pre správnu identifikáciu taktiež potrebné. Na kvalitatívne a kvantitatívne stanovenie obsahových látok v mätách sa využívajú chromatografické (tentovrstvová, plynová a vysokoúčinná kvapalinová chromatografia) a spektrofotometrické metódy. V rámci štúdia biologických aktivít sa testuje antioxidačná aktivita, použitím rôznych metód zhášania voľných radikálov.

Tabuľka 1

PharmDr. Silvia FIALOVÁ, Katedra farmakognózie a botaniky, FaF UK, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.