Imunita a zdravie
Podľa odhadov odborníkov trpí vo vyspelých krajinách jednou z porúch imunity každý tretí človek. Alergia,napríklad postihuje až štvrtinu populácie. (lat. immunis , voľný, neporušený). Je to veľmi komplikovaný systém rôznych vzájomne spolupracujúcich orgánov: lymfatické uzliny, mandle, slezina, týmus (brzlík), kostná dreň, ale tiež sliznice, (aj sliznice vnútorných orgánov), pečeň, pľúca a koža. Tento systém disponuje širokou škálou mechanizmov na rozpoznávanie cudzorodých látok.
Náš imunitní systém má ešte ďalšie úlohy: zapamätať si údaje o agresorovi a antigéne (akákoľvek látka, ktorú imunitný systém rozpoznáva a reaguje na ňu), o možných spôsoboch jeho likvidácie a rozpoznávať vlastné zdravé tkanivo a bunky a nebojovať proti nim (autotolerancia). Imunita je kontrolný mechanizmus prostredníctvom ktorého sa imunitný systém aktivuje vtedy, keď je to potrebné a určuje tiež čas, na aký je to potrebné. V užšom slova zmysle sa definuje ako odolnosť organizmu voči chorobe, schopnosť organizmu rozpoznať choroboplodné zárodky a zneškodniť ich. V imunológii sa označuje ako schopnosť organizmu brániť sa proti antigénom (bunky patogénnych organizmov, vírusy, nádorové bunky) z vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Imunita spustí imunitnú odpoveď voči týmto štruktúram.
Prirodzená imunita (nešpecifická) je daná geneticky, je vrodená a chráni človeka od narodenia (koža a sliznice). Reaguje rýchlo, keďže bunky (napr. fagocyty) a humorálne látky (napr. interferóny) sú pre tento druh imunitnej reakcie v organizme prítomné už od narodenia. Prirodzená imunita nemá imunologickú pamäť a nie je ovplyvnená predchádzajúcim stretnutím s patogénom. Prirodzená imunita chráni organizmus v prvých hodinách a dňoch po napadnutí patogénom.
Na základe kontaktu s cudzorodými látkami, s ktorými neprišiel organizmus do kontaktu v prvej obrannej línii sa vytvára získaná imunita (špecifická, adaptívna) s určitým oneskorením po napadnutí organizmu. Každá cudzorodá štruktúra aktivuje produkciu špecifických protilátok (B lymfocyty) a špecializovaných buniek (T lymfocyty), ktoré tento antigén v tele rozpoznajú a zničia. Charakteristickým rysom získanej imunity je imunologická pamäť - vytvára tak predpoklad pre imunitu získanú po prekonanom infekčnom ochorení alebo dosiahnutú očkovaním. Mechanizmy vrodenej aj získanej imunitnej odpovede sú spolu nerozlučne späté, rozvíjajú sa vždy spoločne a vzájomne spolu kooperujú. Súhrnne vytvárajú veľmi zložitý a prepojený systém obranyschopnosti organizmu. Biele krvinky - leukocyty sú krvné bunky zodpovedné za všetky imunitné reakcie organizmu. Sústavne sa pohybujú medzi tkanivami, krvným riečiskom a lymfatickým tkanivom, sú stále rozptýlené po celom tele a zabezpečujú trvalý imunitný dozor.
Ako funguje imunita
Pri vniknutí "nepriateľa" cez vonkajšiu bariéru do organizmu sa začnú v tomto mieste premnožovať. Obranu organizmu potom zabezpečujú biele krvinky (leukocyty) a od nich odvodené bunky. Antigény môžeme rozdeliť na vonkajšie a vnútorné.(z vnútorného prostredia organizmu). Antigén, ktorý je schopný vyvolať nadmernú, neprimeranú reakciu imunitného systému, sa nazýva alergén. Prevažná väčšina antigénov je vonkajšieho pôvodu - súhrnne sa označujú ako patogény.
Čo oslabuje imunitu
Ak je imunita oslabená je rozpoznávanie chorobne zmenených telu vlastných buniek narušené, môže dôjsť k rozvoju rôznych ochorení od častého prechladnutia, chrípky, alergie, reumatickým ochoreniam až k zhubným nádorom. Imunitu oslabujú dva faktory:
- nesprávna životospráva: nesprávne zloženie potravy, príjem nadmerného množstva omamných látok( alkohol, cigarety ap.) nedostatok spánku, negatívne emócie
- vonkajšie podnety: znečistené životné prostredie
Dnes už vieme aj o úzkom prepojení medzi imunitou, nervovým systémom a psychikou? dlhodobý stres napomáha vyvolaniu ochorenia.
Prejavy oslabenej imunity:
celkový pocit únavy, bolesti kĺbov, zhoršenie hojenia rán, často sa opakujúce bakteriálne, vírusové a plesňové ochorenia, znížená tvorba bielych krviniek, náchylnosť na nádorové ochorenie a pod.
Obranyschopnosť organizmu môžeme zvýšiť
Predovšetkým sa treba vyvážene stravovať pre nevyhnutný prísun životne dôležitých živín: vitamínov, bielkovín, cukrov, tukov, minerálov. Strava by mala byť čo najpestrejšia s dostatkom čerstvého ovocia, zeleniny, primeraného množstva mäsa a dostatkom tekutín.
Ak máme imunitu oslabenú možno určiť jej liečbu na základe výsledkov vyšetrenia. Niekedy stačí dodať do organizmu chýbajúce protilátky, inokedy treba imunitný systém stimulovať. Oslabenú imunitu majú aj ľudia s rôznym ochorením: autoimunitné ochorenia, metabolické poruchy, nádorové ochorenia, hormonále poruchy, porušenie črevnej mikroflóry atď.
Predovšetkým v prechodnom období na jar a jeseň si môžeme pomôcť aj liečivými rastlinami, fytofarmakami a rôznymi doplnkami výživy dostupnými v lekárni, ktoré obsahujú napr.: šípky, rakytník, echinaceu, chlorelu, probiotiká, vitamíny C, E, selén, zinok, produkty z liečivých húb (napr. beta-glukán) ap.
V súčasnom období sa napätiu a stresu asi nikto z nás neubráni. Musíme sa snažiť udržať ich v primeranej – zdravej miere, ktorá naopak môže zvyšovať odolnosť organizmu. V stresovej kritickej situácii by sme sa mali snažiť nájsť vhodný spôsob uvoľnenia, napr. pravidelným a primeraným pohybom.
redakcia
