Rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb
Množstvo homocysteínu (Hcy) v krvi je jedným z najlepších objektívnych ukazovateľov nášho zdravia a dĺžky života. Vysoká hladina homocysteínu je významným rizikovým faktorom pre množstvo ochorení, napr.: infarkt myokardu, mozgová príhoda, rakovina, cukrovka, zdravotné problémy súvisiace so štítnou žľazou, neurologické ochorenia ako Parkinson a Alzheimer, depresia, schizofrénia, neplodnosť, chronická bolesť, poruchy trávenia, osteoporóza, znížená imunita, alergia, ekzém, obezita, makulárna degenerácia, predčasný potrat, vrodené chyby, defekty vo vývoji nervovej sústavy dieťaťa. Vplyvom zvýšenej hladiny homocysteínu vzniká aj ochorenie predčasného starnutia.
Zvýšená hladina homocysteínu v krvi spôsobuje predovšetkým poškodenie enzýmov, ktoré riadia všetky biochemické procesy v tele, aj procesy podieľajúce sa na ukladaní zásob tuku - lipotropné enzýmy. Pri ich poškodení sa tuk ukladá do podkožia a ďalších tukových tkanív (človek môže jesť nadmerné množstvo jedla a zostáva chudý). Porucha funkcie lipolytických enzýmov je však častejšia - zásobný tuk sa ľahko ukladá, ale ťažko uvoľňuje, čo mnohokrát vedie k nadváhe a obezite. Pri zisťovaní hladiny homocysteínu v krvi vidieť často súvislosť medzi obezitou a metabolickou poruchou, teda poruchou spracovania lipidov, zvýšenou hladinou cholesterolu, vysokým krvným tlakom a cukrovkou II. typu.
Čo je vlastne homocysteín?
Homocysteín je aminokyselina, ktorá obsahuje síru. Fyziologicky nám koluje v krvi a stáva sa však nebezpečnou, ak je jej hladina v krvnej plazme vyššia ako 6,3 mol/l, čo môže byť príčinou srdcového infarktu (10 - 12 %) a cievnej mozgovej príhody (30 - 40 %)
Kedy nám homocysteín škodí?
Za normálnych okolností sa homocysteín rýchle metabolizuje, vtedy sa nehromadí v krvnom obehu. Ak však nadmerne konzumujeme živočíšne bielkoviny, tvorí sa viac homocysteínu ako môže organizmus odbúrať. A práve tento prebytočný homocysteín spôsobuje poškodenie tkanív.
Ako nám škodí vysoká hladina homocysteínu?
Pri prebytočnej hladine svojou toxicitou poškodzuje vnútornú výstelku ciev (endotel), zvyšuje oxidáciu častíc LDL cholesterolu, zužuje cievy, podporuje tvorbu krvných zrazenín, dochádza k aterogénnym zmenám. V tejto súvislosti sa pozorovalo významné poškodenie mozgových, periférnych, srdcových a placentárnych ciev.
Dokázalo sa, že 30 % pacientov má zvýšenú hladinu homocysteínu (hyperhomocysteinémiu) a sú aj nosičmi zmenených génov zodpovedných za metabolizmus homocysteínu.
Za normálnych okolností zostane homocysteín v krvi transformovaný do dvoch netoxických látok nazývaných metionín (proces vyžaduje prítomnosť vitamínu B12 a kyseliny listovej B9) alebo cysteín (proces vyžaduje prítomnosť vitamínu B6). Obe látky majú zdravie podporujúce účinky, patria medzi najúčinnejšie antioxidanty a odstraňovače voľných radikálov. Konkrétne metionín pomáha pri odbúraní tukov, prevencii depresie, artritídy a poškodení pečene.
Prevencia zvýšenej hladiny homocysteínu
Udržať si homocysteín pod kontrolou napomáha správna životospráva a vhodné stravovanie. Je potrebné vyvarovať sa jednostrannej strave – nie je pre hladinu homocysteínu v krvi najvhodnejšia a stáva sa zdrojom problémov. Ak je naša strava veľmi bohatá na živočíšne bielkoviny, vzniká viac homocysteínu, ako môže telo odbúrať. Na druhej strane, ak preferujeme prevažne rastlinnú stravu, dostaneme sa do ďalšieho extrému – až 76 % vegánov má totiž vyššiu hladinu homocysteínu, a to následkom nedostatku vitamínu B12, pretože samotná zelenina a ani ovocie ho neobsahujú. Správnou životosprávou a vhodným stravovaním si možno však hladinu homocysteínu udržať v bezrizikovom referenčnom rozmedzí. Najdôležitejšiu úlohu v odbúravaní homocysteínu hrajú vitamíny B6, B12 a kyselina listová, preto je potrebné dbať o ich dostatok v strave, prípadne ich organizmu dodať formou doplnkov výživy.
Homocysteín objavil v roku 1934 americký biochemik, nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud (1901 - 1978), ktorý ho opísal ako toxickú aminokyselinu. Americký lekár Dr. Kilmer McCully začal po pobyte na patológii študovať súvislosť medzi homocysteínom a cievnymi ochoreniami v roku 1968 v Ústave patológie, General Hospital v Massachusetts. Zaujali ho dva rôzne prípady detí s homocystinúriou, pri ktorej sú hladiny homocysteínu v krvi neprirodzene vysoké. V oboch prípadoch bola príčina smrti ťažká artérioskleróza, zúženie a strata elasticity v tepnách, ktoré možno zvyčajne pozorovať iba u starších pacientov.
Dr. McCully zistil, že riziko niektorých ochorení sa zvyšuje priamoúmerne so zvýšenou koncentráciou homocysteínu v krvi. Uvedomil si, že cholesterol a upchaté tepny nie sú príčiny, ale skôr príznaky ochorenia srdca.
Jeho práce sa podarilo presadiť až koncom 90. rokov, ale farmaceutické firmy v USA neprejavili záujem o tento objav.
Homocysteín je možné vyšetriť z plazmy ako biochemický parameter (podobne ako cholesterol, cukor, lipidy atď). Zatiaľ však toto vyšetrenie nie je bežné.
Zvýšené hladiny homocysteínu sú v korelácii so širokým radom ochorení. Našťastie sa jeho zvýšená hladina dá pomerne jednoducho premeniť na neškodné zlúčeniny pomocou nutričnej terapie spomínanými vitamínmi B6, B12 a kyselinou listovou. Táto dôležitá nutričná stratégia môže pomôcť odvrátiť širokú škálu ochorení, ktoré sprevádza nadmerná hladina homocysteínu.
Odstraňovanie škodlivého homocysteínu nevyžaduje nedostupnú technológiu a nie je nákladné. Pre každého je dostupná účinná prevencia a aj liečenie konzumáciou vitamínov skupiny B.
Redakcia
