Ľudstvo sa už odpradávna stretáva s mikroorganizmami, spôsobujúcimi epidémie – choleru, mor, týfus, tuberkulózu a iné. Dnes však musíme čeliť novému problému – novoobjavujúcim sa infekciám, a navyše omnoho nebezpečnejším a rezistentným na doteraz účinnú liečbu.

Len v 15. storočí počas pandémie moru zomrelo v Európe 25 miliónov ľudí. Pôvodcov infekčných ochorení po prvý raz objavil pod svojím mikroskopom až L. Pasteur. Ľudstvo sa naučilo proti nim chrániť zvýšenou hygienou, očkovacími látkami, antibiotikami.

Podľa štatistických údajov sú infekčné ochorenia na treťom mieste medzi chorobami zapríčiňujúcimi smrť. Spôsobujú ich choroboplodné mikroorganizmy – vírusy, baktérie, parazity a mikroskopické huby, ktoré sú schopné v určitých podmienkach prejavovať svoju aktivitu a množiť sa. Keď baktéria vstúpi do ľudského organizmu, začne sa množiť a produkovať toxíny, pre ľudský organizmus toxické látky alebo začne narúšať niektoré procesy v organizme. Výsledkom tohto procesu je choroba. Značný počet infekčných ochorení, napr. aj chrípku, spôsobujú vírusy, ktoré sa v napadnutých bunkách ľudského organizmu množia.

Prečo sa zabudnuté infekcie objavujú znova? Dôvodom je narušenie rovnováhy medzi ľudským organizmom a vonkajším prostredím, a to buď oslabením odolnosti organizmu alebo premnožením choroboplodných mikroorganizmov.

V súčasnosti existuje mnoho faktorov potlačujúcich imunitu človeka. Patrí k nim znečistené ovzdušie, životné prostredie, potraviny. Závažným faktorom je tiež stres. Naša populácia je týmito faktormi zaťažená až do takej miery, že organizmus už postupne nebude schopný pružne reagovať obrannou reakciou.

VÍRUS – CESTOVATEĽ

K možnému vzniku budúcich epidémií infekčných ochorení prispieva aj rozvinutá turistika, migrácia, obchod. Skrátka – globalizácia nášho života. Človek nakazený istým druhom vírusu, cestujúci lietadlom môže rozšíriť nákazu na spolucestujúcich, a tak sa vírus ľahko dostane do krajiny, kde naň ľudia nemajú vytvorenú imunitu. V konečnom dôsledku to pre nepripravenú populáciu môže znamenať ťažkú epidémiu. Aj pre vírus či baktériu sa v takomto prípade menia podmienky – dostáva sa do prostredia, ktoré je preň neznáme a prispôsobí sa. Stáva sa, že sa mikroorganizmy žijúce napríklad v pôde alebo vírusy zatiaľ napádajúce len zvieratá prispôsobia aj na život v ľudskom organizme a potom sa nestačíme čudovať, aké nové infekcie sa nás „chytajú“…