Strophanthus DC Strofant (Apocynaceae ? zimozeleňovité)
Dnes si už len odborníci spomenú, že začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia patrili medzi najlepšie kardiotonické lieky používané na liečbu srdcovej isuficiencie STROFANTIN-g a STROFANTIN-k s 0,25 mg účinnej látky v 1 ampulke po 1 ml. Tieto glykozidy zvyšujú silu sťahu srdcového svalu s nedostatočným výkonom. Jeho nevýhodou bolo, že sa strofantín po použití ťažko vstrebával, a preto sa väčšinou podával intravenózne. Účinok sa dostavil počas niekoľkých minút, čo bolo výhodné pri ťažkých formách srdcovej nedostatočnosti. Účinok bol však pomerne krátky.
V súčasnosti ich už nenájdeme medzi registrovanými liekmi. Pritom ich účinné látky, ouabaín, k-strofantín-beta zohrali významnú úlohu v terapii srdcových ochorení. Rastlinný druh, z ktorého sa izolovali bol určitý čas veľkou nádejou výskumníkov, ktorí sa zaoberali výskumom prípravy kortizónu.
V článku uverejnenom v predchádzajúcom čísle sme sa podrobne zaoberali dioskóreou a Markerovou degradáciou diosgenínu na steroidné hormóny. Marker nebol jediným výskumníkom, ktorý hľadal dostupnú rastlinnú surovinu na výrobu steroidných hormónov.
Záujem o to, nájsť dostupnú rastlinnú surovinu na výrobu kortizónu ešte vzrástol, keď americky chemik Edward Calvin Kendall (1886 ? 1972) a Dr. Philip Showlter Hensch (1846 ? 1965) v roku 1949 zverejnili úspešné výsledky klinickej štúdie látky E na pacientoch s reumatickou artritídou. Látku E vtedy nazývali kortizón. Ten sa pripravoval z hovädzej žlče. V tom čase predstavovali výrobné náklady na jednu trojtýždňovú terapeutickú dávku pre jedného pacienta 18 000 dolárov. Pri hľadaní lacnejšej rastlinnej suroviny si spomenul odborník na hormóny Dr. Louis F. Fieser (1899 ? 1977, inak aj objaviteľ napalmu v roku 1943), že extrakt z jednej rastliny, obsahuje látku s podobnou chemickou štruktúrou, ako má kortizón. Nevedel si však spomenúť o akú rastlinu ide. Touto zázračnou látkou mal byť sarmentogenín. Jeho výnimočnosť spočívala v tom, že by skrátila syntézu z 35 krokov pri syntéze z kyseliny dezoxycholovej získanej z hovädzej žlče na 17 krokov. Nebyť toho, že informácie o tejto rastline sa zmocnil redaktor vedeckej rubriky vo význačných amerických novinách, bola by táto informácia upadla do zabudnutia. Ten zistil, že túto látku obsahuje rastlina strofant. Problém bol v tom, že pri veľkom počte druhov strofantu sa nevedelo, v ktorom druhu sa táto látka nachádza. Prvýkrát bol sarmentogenín objavený v roku 1915 v semenách druhu Strophanthus hispidus. Izolácia z ďalšej vzorky však jeho výskyt nepotvrdila. Opätovne sa ho podarilo izolovať až o jedenásť rokov z druhu Strophanthus sarmentosus. Avšak v ďalšej vzorke tiež nebol nájdený. Novinárovi sa podarilo zistiť, že izoláciou účinných látok zo strofantu sa zaoberá aj švajčiarsky výskumník Dr. Tadeusz Reicheistein (1897 ? 1996), ktorý v roku 1935 izoloval aj látku E. I napriek rozsiahlemu výskumu a objaveniu ďalších strofantozidov sa mu nepodarilo nájsť vhodný lacný zdroj suroviny pre výrobu kortizónu a ani farmakologicky vhodnejšie kardiotoniká.
Ing. V. Štalmach
