Človek má zväčša neustály záujem o kontakt so záhradou a zemou vôbec, rastlinami, teda s prírodou. Napríklad prechádzky rôznymi vegetačnými či ročnými fázami, z ktorých každá je iná a zaujímavá, originálna a trvalo na nás pozitívne vplýva svojimi klimatickými, estetickými zmenami... Taktiež na sklonku leta má záhradka pre nás bohatú ponuku v plodoch a naplno rozvinutej kráse kvetov, ba ponúka nám životodarnú silu zeme, slnka i vody, ktorými nás priťahuje i nabíja.
Dôležitým princípom biopestovania je optimalizovať pôdne i klimatické podmienky pestovania rastlín, teda ulahodiť im v ich požiadavkách na kvalitu pôdy, na živiny, vlahu, teplo i svetlo. Len vtedy sa nám môžu odvďačiť maximálnou úrodou pri minimálnej alebo žiadnej potrebe ochrany proti hubovým chorobám a škodcom. Preto pôdu pred výsadbou vždy dobre zásobíme minerálnymi živinami a obohatíme kompostom. To však nestačí. Bez dostatku svetla, bez dobrej asimilácie ním podmienenej, nie je ani dobrá úroda, ani dostatočná odolnosť rastlín voči nepriaznivým činiteľom. Svetlo je teda jedným z najdôležitejších „pokrmov“ našich úžitkových i okrasných rastlín, a preto najmä teraz na jeseň vyberáme pre výsadbu maximálne oslnené stanoviská.
Letné páľavy sa pomaly končia, ovzdušie je vlhkejšie, ale pôda je stále ešte prehriata, a preto je výborne pripravená prijať nové semiačka i rastliny na dopestovanie. Teplá jeseň nám teda ponúka ďalšie bohaté možnosti na dopestovanie najmä krátkovegetačných zelenín plných vitamínov potrebných pre naše zdravé prekonanie dlhého zimného obdobia.
Do skyprenej a urovnanej pôdy plytko vysievame jesenné druhy šalátov, ale aj šalát zimný pre skorý jarný zber, ďalej valeriánku – polníček a to najlepšie do pareniska aby sme ich mohli v zime alebo skoro na jar prirýchliť. Valeriánka sa vyznačuje vysokým obsahom vitamínu C a betakaroténu a zberáme ju postupným otrhávaním lístkov celú jeseň, ba aj v zime a skoro na jar, ak ju pestujeme v parenisku.
V tomto období vysiata okrúhlica nám prinesie do zimy ešte peknú úrodu ako maslo šťavnatých a krehkých bulvičiek podobných väčším reďkovkám, ktoré môžeme ešte aj do Vianoc preskladniť uložené v piesku v pivnici. Tiež na jeseň vysiata reďkovka nám poskytne ešte peknú a zdravú úrodu.
Z vňaťových rastlín si môžeme dopestovať výsevom v záhrade či v byte žeruchu siatu, ktorej vitaminóznu vňať zberáme už za 7 až 10 dní po výseve. Podobne si môžeme dopestovať aj trebuľku – kerblík. Je to aromatická bylinka s vysokým obsahom vitamínov pre postupný jesenný i jarný zber. Nemali by sme zabudnúť na kôpor, ktorý je vhodný na priamy konzum i konzervovanie na zimu.
Z menej známych šalátových rastlín môžeme vysiať mizunu, mibunu, horčicu Red Giant, ale i rukolu. Skoré jesenné výsevy špenátu nám dajú peknú úrodu na šalátový či špenátový konzum, ale aj na zamrazenie. Neskoršie výsiaty špenát zberáme až na jar. Lebeda záhradná obsahuje menej kyseliny štavelovej ako špenát. Môžeme použiť jej jemné lístky otrhané z na jeseň vysiatych rastlín. Môžeme skúsiť vysadiť aj sadenice kučeravého kelu, ktorý dobre znáša zimné nízke teploty, ba po premrznutí lepšie chutí. Takisto v teplejších oblastiach môžeme skúsiť vysadiť sadenice jesenných odrôd brokolice a čínskej (správne pekinskej) kapusty.
Od septembra do polovice októbra sadíme zimné odrody cesnaku, ako napríklad Záhorský, Ropal, Moravan, Znojemský, Alan. Používame väčšie strúčky z obvodu cibule a moríme ich asi 12 hodín v 5 percentnej Sulke proti nebezpečnému háďatku. Sadíme ich do 25 cm širokých riadkov, 8 cm od seba do hĺbky asi 7 cm. S určitým rizikom môžeme koncom septembra vysiať pre budúcoročnú úrodu aj karotku, petržlen a čierny koreň.
Ozimné cibule, ako Hiberna, Presto vysievame do riadkov vzdialených asi 20 cm od seba od konca augusta. Mladé rastlinky, ktoré dobre zimujú jednotíme na vzdialenosť 8 cm až na jar. Pri jednotení získame skorú jarnú cibuľku a zostávajúce cibuľky necháme normálne dorásť. Zimná cibuľa zvaná sečka je vytrvalá a mrazuvzdorná rastlina, ktorá veľmi skoro na jar raší a dáva bohatú úrodu lístkov, ktoré sa používajú na korenenie ako pažítka. Jej nekvitnúce formy majú miesto kvetov drobné pacibuľky v niekoľkých poschodiach nad sebou, ktoré môžeme priamo konzumovať, konzervovať alebo aj v tomto čase vysádzať.
Cibuľa perlovka, ak je nakyslo naložená, je zasa pochúťka v šalátoch, ako aj príloha k jedlu. Drobné cibuľky sa vysádzajú do sponu 5 x 20 cm.
Ing. J. Pížl
