V súvislosti s rastlinami by sme mohli extrakciu chápať ako proces, ktorým sa snažíme získať látky, resp. zmesi látok pôvodne obsiahnuté v rastlinnom materiáli. Výsledkom je extrakt, ktorý môže mať rôzne podoby (roztok, prášok atď.).

Aby spĺňal náročné kritériá, musí takýto extrakt väčšinou prejsť ďalšími procesmi (napr. prečisťovanie, štandardizácia). Extrakty ako také môžeme v základe rozdeliť podľa:  použitej extrakčnej metódy, čiže spôsobu, akým sú pripravené,  typu rozpúšťadla (extrahovadla), ktoré sme na ich prípravu použili. V prvom prípade môžeme hovoriť napr. o maceráte (maceratum), zápare (infusum), odvare (decoctum). Tieto patria medzi najbežnejšie a na ich prípravu väčšinou nepotrebujeme žiadne zvláštne vybavenie. Spomeňme napríklad prípravu čaju, pri ktorej je podstatné, aby z použitého rastlinného materiálu prešli určité látky do vody. Ak čajovú zmes zalievame studenou vodou, pripravujeme macerát. Ak je voda vriaca, ide o zápar. Odvar pripravíme najskôr krátkym povarením čajovej zmesi vo vode, potom sa zmes nechá vychladnúť, nakoniec sa prefiltruje. Všetky tieto spôsoby prípravy majú svoj praktický význam v tom, aby sme z konkrétnej čajoviny získali tie látky, ktoré chceme.

Tým sa zároveň dostávame k druhému kritériu, ktorým je použité rozpúšťadlo. V bežnej praxi sa okrem vody veľmi často využíva aj etanol rôznych koncentrácií. V experimentálnej praxi sú však rozšírené aj iné, napr. metanol, chloroform, dichlórmetán atď., v závislosti od toho, aký typ látok potrebujeme vyextrahovať.

V stručnosti by sme chceli spomenúť niektoré druhy extraktov, ktoré sa v minulosti používali, resp. stále používajú.

...

PharmDr. Vladimír Forman, PhD.