Cesnak patrí medzi najznámejšie liečivé rastliny. Okrem kuchynského využitia pretrvávajú snahy jeho tradičné použitie v ľudovom liečiteľstve rozšíriť aj do klinickej praxe.
Z Ťanšanu do celého sveta
Cesnak kuchynský (Allium sativum L.) je prastarou kultúrnou rastlinou a do rodu Allium patrí spolu s viac ako 700 ďalšími druhmi vrátane ozdobných kvetov, burín a najznámejších pestovaných cibuľovín, ktorými sú cibuľa, pór a pažítka. Aj preto takmer kdekoľvek na svete nájdete niekoľko desiatok jeho divorastúcich príbuzných, z ktorých sa dodnes mnohé druhy využívajú vo varení alebo v ľudovom liečiteľstve. Areálom s najväčšou druhovou rozmanitosťou cesnakovitých rastlín je územie od Turecka, Gruzínska a severného Iraku na západe cez pohoria strednej Ázie, Afganistanu a severovýchodnej Číny až po Mongolsko a južné časti Sibíri. Tu niekde sa nachádzajú aj korene dnešného cesnaku. Výsledky európskeho výskumného projektu naznačili, že domovom cesnaku je zrejme severozápadná strana pohoria Ťanšan na území dnešného Kirgizska a Kazachstanu. Hoci predok dnešného cesnaku zostáva stále neznámy, získanie pôvodného „divého“ genetického materiálu je mimoriadne cenné na zlepšenie vlastností pestovaných kultivarov.
Starý ako ľudstvo samo
Cesnak sprevádzal najstaršie civilizáce a je známe, že patril medzi bežné potraviny Sumerov, Starých Egypťanov alebo Číňanov, kde na dávny pôvod cesnaku poukazuje aj jeho jednoslabičné pomenovanie – suan. Vtedajší spôsob jeho používania zostáva síce stále zahalený rúškom tajomstva, ale zo zachovaných záznamov je jednoznačné, že cesnak sa vtedy nevyužíval na nadprirodzené, čarodejnícke alebo náboženské účely. Cesnak bol súčasťou vtedajšieho stravovania a vďaka tri a pol tisíca rokov starým babylonským receptom napísaným na hlinených tabuľkách, uloženým v Yalskej Univerzite, sa dozvedáme viac. Napríklad do dusenej vodnice (biela repa) pridali tuk, cibuľu, koriander, rascovec, (nejakú) strukovinu, popučený cesnak a pór. Rukolapnými dôkazmi spolužitia cesnaku a človeka sú zachované hlávky cesnaku, nájdené v hroboch egyptských faraónov, kde sa využíval aj pri samotnom balzamovaní.
Uznávaný i zakázaný cesnak
Mnohé kultúry však považujú cesnak za nečistú potravinu. Ako príklad vzniku takéhoto zvláštneho vzťahu môže slúžiť moslimská legenda, podľa ktorej potom, čo človek zhrešil a Diabol opustil Raj, cesnak vyklíčil na mieste, kde stálo jeho ľavé chodidlo, a cibuľa tam, kde pravé. Mohamedovi sa cesnak a cibuľa a najmä ich „vôňa“ tak znepáčili, že po ich konzumácii je zakázané vstupovať do mešity. V starej Indii mali Brahmíni, ako aj ďalší členovia vyšších kást, zakázané užívanie cesnaku. Tento proticesnakový postoj si neskôr osvojili aj budhisti a cesnak sa aj v súčasnej Indii považuje za nevhodnú obetu pre hinduistických bohov. Podobne negatívne je naladená aj časť čínskej populácie vyznávajúcej budhizmus. Na druhej strane mnohé iné národy považovali cesnak za jedinečný spôsob ochrany pred uhranutím, chorobou a počarovaním. Cesnakom sa chránili ľudia pred upírmi, cesnak musel byť prítomný v miestnosti rodičky, mladá matka ho musela mať pod vankúšom a niekde ho dokonca dávali aj novonarodeným deťom okolo krku. Dodnes si mnohé talianske a grécke rodiny vešajú zväzok cesnaku pred vchodové dvere domu, aby ich ochránil pred diablom.
Cesnak – prírodné antibiotikum
Hoci cesnak odjakživa patril najmä do kuchyne, pravidelne sa využívali jeho liečivé účinky. Židovský Talmud spísaný okolo roku 500 vymenúva ‚5P‘ cesnaku: utišuje hlad, zohrieva telo, rozveseľuje, zlepšuje tvorbu semena a ničí črevné parazity. Po stáročia boli ľudia odkázaní najmä na jeho antibaktériové účinky, pričom sa aplikoval nielen vnútorne, ale aj lokálne, najmä na rany. Pred tristo rokmi bol vo Francúzsku jedným z najosvedčenejších prostriedkov proti moru tzv. ocot štyroch zlodejov. Za týmto názvom sa skrýval cesnak macerovaný vo víne pomenovaný podľa vykrádačov hrobov, čo ho používali. V 20. rokoch minulého storočia sa dokonca v židovskej populácii zaznamenala nižšia chorobnosť na tuberkulózu, ktorú dali anglickí autori do súvislosti s pravidelnou a najmä väčšou konzumáciou cesnaku Židmi v porovnaní s ostatnými obyvateľmi. Antibaktériový účinok cesnaku experimentálne overoval aj Louis Pasteur, a keď sa roku 1944 podarilo izolovať prvú aktívnu zložku cesnaku (allicín), vyvolalo to takú senzáciu, že v USA si antibiotický a fungicídny účinok cesnaku dali ihneď patentovať.
...
Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.
