Dodnes vedú historici vedy spory a polemiky o tom, či bol Dr. Nicholas Culpeper (1616 – 1654) väčším lekárnikom, lekárom, botanikom alebo astrológom. Nuž posúďte sami.

Ako lekárnik pracoval po štúdiu v Cambridge v Spitalfielde pri Londýne. Chudobným pacientom pripravoval lieky zdarma, za čo ho predstavitelia „apatiekarského“ cechu veľmi kritizovali. Z pozície lekárnika však napádal aj lekárov a obviňoval ich z toho, že liečia zastaralými metódami Galena a Avicenu. Z tohto boja s lekármi spísal aj známe The Epistes (Listy). V nich je zakotvená aj jeho filozofia života a krédo, ktoré znie: Ži v bázni božej, láske ku všetkým svätým, venuj sa štúdiu, odvrhni chamtivosť a ber ohľad na chudobných.

Keď sa sám stal neskôr lekárom, zameral sa predovšetkým na liečivé rastliny a presadzoval názor, že všetky rastliny sú univerzálnym liekom. Na dôkaz toho preložil z latinčiny do angličtiny učebnicu, ktorú poznáme pod názvom Londýnsky zoznam liečiv a Londýnsky zoznam lekárskych predpisov, v ktorých bolo popísaných 1600 rastlinných liečiv a dali sa využiť na prípravu 1100 receptov.

Toto dielo ho však inšpirovalo k vlastnému výskumu liečivých rastlín, z ktorého v roku 1652 vznikla publikácia Complete Herbal and English Physician. Analýza jej obsahu zovšeobecnením ukazuje, že ľudové liečiteľstvo a jeho skúsenosti postavil na úroveň vtedajšej oficiálnej medicíny. Pri jednotlivých rastlinách popisuje ich vzhľad, miesto, kde sa najčastejšie vyskytujú, čas zberu a účinky. V ďalšej časti potom podáva návod a inštrukcie ako z nich pripraviť jednotlivé aplikačné liekové formy pre terapiu, astrologické aspekty liečenia, rady lekárom ako rastliny uchovávať, ďalej analyzuje Galénove metódy liečenia, popisuje ich výhody a nevýhody.

Celé toto dielo je písané veľmi systematicky, jasným jazykom a so zmyslom pre detail pri poznatkoch o jednotlivých liečivých rastlinách. Táto vlastnosť mu otvorila cestu medzi najširšie vrstvy čitateľov a stalo sa doslova hitom a bestsellerom. Ešte za jeho krátkeho života vyšlo v niekoľkých vydaniach a neskôr ho počtom vydaní prekonala len Biblia a Sheakespearove diela.

Analýza jeho života ďalej ukazuje, že bol doslova posadnutý astrológiou, ktorou bola poznačená aj jeho každodenná práca. Jednotlivé rastliny zasväcoval planétam a v diagnózach a liečbe sa riadil astrologickými konšteláciami. Toto mu jeho protivníci vyčítali. Na jeho obranu treba však podotknúť, že v čase v ktorom žil bola astrológia uznávaná veda, ktorá sa vyučovala aj na univerzitách. Pomocou astrológie predpovedal niekoľko udalostí, ktoré sa vraj neskôr aj stali. Ktovie, čím by bol Culpeper ešte verejnosť prekvapil, keby nedostal tuberkulózu a vo veku 38 rokov zomrel.

I keď jeho dielo z pozície dnešnej vedy obsahuje niektoré nedostatky, chyby, aj omyly — vydáva sa dodnes, pretože je v ňom viac pozitív ako negatív. Je dôležitým dokumentom úrovne medicíny a farmácie, ale najmä liečby liečivými rastlinami v 16. storočí.
Za jeho profil a činnosť mu história prisúdila prívlastok Robin Hood medicíny a bylinkárstva.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.