Žezlovka čínska, po latinsky Cordyceps (Ophiocordyceps) sinensis, alebo Yarsa gunba (tibetsky) či Dông chóng (čínsky) je huba zaujímavá hneď z niekoľkých pohľadov. Okrem nezvyčajného životného cyklu a výskytu vo vysokých nadmorských výškach je významná najmä vďaka svojím liečivým účinkom, pre ktoré je v tradičnej čínskej medicíne známa už od nepamäti.
Výskyt a životný cyklus Žezlovky čínskej
Žezlovka čínska je vreckatá huba parazitujúca na larvách motýľov druhu Thitarodes armoricanus. Vývinový cyklus tohto motýľa trvá päť rokov, z ktorých väčšinu prežije v štádiu larvy. Dospelý vyliahnutý nevýrazne sfarbený motýľ žije len veľmi krátko – okolo 25 dní. Samice kladú vajíčka na povrch pôdy. Po vyliahnutí z vajíčok sa larvy motýľov vnoria do pôdy, kde sa živia koreňmi tráv. Výtrusmi žezlovky sa však najčastejšie infikujú už na povrchu pôdy. Výtrusy v živej húsenici vyklíčia a mycéliom prerastú telo húsenice, na ktorej parazitujú aj niekoľko rokov. V poslednom roku vývinu larvy, keď je mycélium húb pripravené na tvorbu stróm, huba larvu usmrtí pomocou mykotoxínov. V lete, počas priaznivých klimatických podmienok vyrastajú z hláv usmrtených lariev na povrch pôdy čiernohnedé do 10 cm dlhé „plodnice“ nazývané strómy, na ktorých sa tvoria peritéciá produkujúce spóry. Dozreté spóry sa rozširujú do okolia a infikujú ďalšie larvy motýľov.
Vo voľnej prírode môžeme Žezlovku čínsku nájsť na vysoko položených horských lúkach (3500 – 5000 m. n. m.) v Tibete, Číne a tiež v horských oblastiach Nepálu a Bhutánu. Najhojnejšie sa vyskytuje v Čínskej provincii Sečuán, avšak najkvalitnejšie huby sa zbierajú v oblasti Tibetu.
História
Účinky žezlovky si ako prví všimli pastieri jakov žijúci vo vysokohorských himalájskych oblastiach. Všimli si zvýšenú fyzickú aktivitu, ako aj sexuálnu energiu pri dobytku, keď počas pastvy skonzumovalo spolu s trávou aj žezlovku.
Napriek tomu, že sa huba v tradičnej čínskej medicíne využíva už veľmi dlho, prvá písomná zmienka o nej sa objavila až v roku 1082 a podrobný opis jej životného cyklu sa našiel v rukopisoch tibetských učencov okolo rokov 1590 – 1596. Do Európy priviezol žezlovku až v roku 1726 jezuitský mních pôsobiaci na čínskom cisárskom dvore, ktorý ju predstavil na vedeckom zasadnutí v Paríži. Do popredia sa používanie žezlovky dostalo po tom, ako v roku 1993 skupina čínskych športovcov, ktorí užívali Cordyceps, prekonali deväť svetových rekordov na Všečínskych športových hrách.
Liečivé účinky Žezlovky čínskej a obsahové látky
V stredovekej čínskej medicíne sa Žezlovka čínska využívala na posilnenie a obnovu tela po vyčerpaní, po dlhodobej chorobe, pri liečbe impotencie a dokonca aj na liečbu rôznych psychických porúch. V tradičnej čínskej medicíne sa huba používa dodnes...
Mgr. O. Ďuriška, PhD.
