Kvercetín (3,3?,4?,5,7-pentahydroxyflavón; syn. meletín, sofretín) je prírodná látka, ktorá patrí medzi flavonoidy, látky polyfenolového charakteru, ktoré majú mnohé biologicky aktívne vlastnosti. Jeho názov pochádza z latinského slova quercetum čo možno voľne preložiť ako „dubový hájik“, keďže bol izolovaný práve z kôry niektorých druhov rodu Quercus (dub – dub). Kvercetín patrí v rastlinnej ríši medzi prirodzene sa vyskytujúce inhibítory auxínov, látok, ktoré v rastlinách regulujú rast. Nachádza sa v listoch, kôre, semenách i kvetoch rastlín, kde zabezpečuje spolu s vitamínom C a inými flavonoidmi antioxidačnú a klimatickú ochranu rastliny (pred vetrom, množstvom zrážok, teplotou a slnečným žiarením).

Tak, ako pri vitamínoch, je aj pri flavonoidoch ľudské telo odkázané na ich prísun z potravy. Prirodzeným zdrojom kvercetínu je najmä cibuľa, listová zelenina, bobuľoviny (čierne ríbezle, čučoriedky, brusnice), petržlen, strukoviny, citrusové plody, jablká a červené hroznové víno. Spomedzi liečivých rastlín sú naň bohaté ľubovník bodkovaný – třezalka tečkovaná (Hypericum perforatum), čajovník čínsky – kamélie čínská (Camellia sinensis) či pupalka dvojročná – pupalka dvouletá (Oenothera biennis). Kvercetín existuje v prírode často viazaný so sacharidovými/cukrovými zložkami, ako tzv. glykozid. Medzi najznámejšie glykozidy kvercetínu patria rutín (kvercetín-3-rutinozid), kvercitrín (kvercetín-3-ramnozid) či hyperozid (kvercetín-3-galaktozid). Glykozidy flavonoidov môžu enterobaktérie v tenkom čreve hydrolyzovať na aglykóny (v prípade glykozidov kvercetínu na samotný kvercetín), vďaka čomu sa množstvo kvercetínu získaného potravou zväčšuje o prísun jeho glykozidov.

(ukážka)

PharmDr. Mgr. E. Kurin