Maka (Lepidium meyenii Walpers. , syn. Lepidium peruvianum – žerucha peruánska) je dvojročná bylina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae). V literatúre sa zvyčajne okrem pomenovania maca uvádza aj ako peruánska viagra  alebo peruánsky či andský žen-šen. Známa je aj pod regionálnymi názvami  ayak chichira, ayuk willku, maca-maca, mace, maino. Charakteristická je 15-30 cm dlhým podzemným orgánom – hľuzou -  s veľmi premenlivým sfarbením. Z variet sú najčastejšie maka žltá, červená, fialová a čierna.

Prvý zachovaný písomný záznam pochádza z obdobia španielskej kolonizácie Južnej Ameriky z r.1549. Botanicky bola prvýkrát opísaná Gerhardom Walpersom v r.1843. Maka bola pôvodne rozšírená takmer v celých Andách (Peru, Chile, Bolívia, Argentína). V súčasnosti sa  prirodzene vyskytuje už len na náhorných plošinách centrálneho Peru, rozprestierajúcich sa v nadmorskej výške 3800 ? 4800 m. Predovšetkým v Peru sa už okolo 2000 rokov aj pestuje. Zaujímavosťou je, že aj keď ide o rastlinu dokonale adaptovanú na vyslovene drsné klimatické podmienky vysokých hôr (intenzívne slnečné žiarenie, silné vetry, nočné teploty pod bodom mrazu atď.), úspešne sa ju darí pestovať aj v prímorských oblastiach Peru a dokonca i v Európe (Česká republika, Rusko).

Zvýšený záujem o maku vo svete sa zaznamenáva len v posledných rokoch, aj keď ju domorodé indiánske obyvateľstvo ako bežnú potravinu, ale aj ako liek, používalo už dávno pred érou Inkov.

Seriózny fytochemický prieskum prebieha až v uplynulých 10 ?15 rokoch. Za farmakologické účinky maky je podľa súčasných poznatkov pravdepodobne zodpovedné celé spektrum obsahových látok.

PharmDr. Ľ. Farkaš

(ukážka)