Príroda nám ponúka výživné i liečivé dary v rôznych formách. Sú to nielen chutné a liečivé rastliny, zelenina či ovocie, ale aj huby. Svedčia o tom priam unikátne zbery na celom Slovensku. Ide však najmä o nálezy hríbovitých húb. Menej pozornosti sa však venuje rovnako chutným a aj liečivým lupenitým hubám, ktoré možno nájsť v lese prakticky po celý rok.

Zaslúžia si viac pozornosti pre ich liečivú silu, veď ich už tisíce rokov využívajú východné národy, najmä Číňania a Japonci a ďalšie etniká. My sa v liečení aj tých najťažších civilizačných ochorení viac zameriavame len na výdobytky práve tej civilizácie, pre ktorú vlastne  trpíme tzv. civilizačnými chorobami. Dávame prednosť čisto chemickým liečivám a žiareniu a opovrhli sme liečivou silou prírody, ktorá človeku od jeho zrodu vždy pomáhala. Začíname si však pomaly uvedomovať, že aj my sme súčasťou prírody a že v nej vždy môžeme nájsť pomoc aj pri chorobách, ktoré sme si sami privodili neprirodzenou životosprávou, neprírodnou stravou. A práve tu majú huby prírodné či pestované, čínske, ale i naše domáce potenciál nám pomôcť. Oblasť pôsobenia je široká: či už pri chorobách srdcových, zápalových, infekčných, nervových, reprodukčných, dýchacích, pri strese, narušenej imunite, ba dokonca výrazne aj pri obávanej rakovine. Krátky prehľad liečebných účinkov vybraných húb uvádza pripojená tabuľka. Tu sú uvedené tiež huby, ktoré nájdeme aj v našich lesoch a  môžeme si z nich pripraviť chutné a dokonca liečivé jedlá. Na jesennej aj zimnej prechádzke lesom  ich môžeme nazbierať viac druhov. Ich konzumáciou môžeme preventívne podporiť svoje zdravie alebo účinne doplniť liečbu svojich neduhov.

Tabuľka liečivých účinkov vybraných húb

Skratky označujúce druhy húb: Ab – Agaricus brasiliensis – šampiňon mandľový; Cs – Cordyceps sinensis – žezlovka čínska; Ff – Fomes fomentarius – práchnovec kopytovitý; Fv – Flammulina velutipes – plamienka zimná; Gf – Grifola frondosa – trsovnica lupeňovitá; Gl – Ganoderma lucidum – lesklokôrovka hnedočervená, lesklá (reishi); He – Hericium erinaceus – korálovec ježovitý; Io – Inonotus obliquus – ryšavec šikmý; Le – Lentinula edodes – húževnatec jedlý; Po – Pleurotus ostreatus – hliva ústricová; Pu – Polyporus umbelatus – trúdnik klobúčkatý; Sc – Schizophyllum commune – klanolupeňovka obyčajná; Tv – Trametes versicolor – trúdnikovec pestrý.

Ani neskorá jeseň a začínajúca zima nemusí byť prekážkou pre milovníkov húb, aby si nevyšli na prechádzku do lesa. Hoci sa množstvo rastúcich druhov húb už podstatne znížilo, ale zato rastú vo veľkých trsoch. Takýmito hubami sú aj trúdnik klobúčkatý, trsovnica lupeňovitá, uchovka bazová, šupinačka menlivá, ktorá práve dokončuje svoj ročný cyklus, ale i plamienka zimná (starší názov  zamatohlúbiková) a hliva ustricová, ktorým sa práve teraz najlepšie darí. Okrem toho, že si ich môžeme nazbierať v prírode, veľmi dobre sa dajú pestovať aj doma alebo na záhrade zo zakúpenej násady, napríklad na pilinách, slame či na pníkoch. Vo svete, ale aj u nás sa však pestujú aj vo veľkom aj ďalšie chutné i liečivé huby ako pečiarka dvojvýtrusná, húževnatec jedlý – šitake i lesklokôrovka hnedočervená – reishi (výrazne liečivá, ale nejedlá ? dostupná vo forme výživových doplnkov), a preto si ich často môžeme kúpiť na trhu alebo v obchode prakticky po celý rok. Všetko sú to drevokazné huby, ktoré rastú na mŕtvom alebo starom a chorobami oslabenom dreve najmä listnáčov alebo na inom celulózovom odpade ako je slama, viničné i odrezky z ovocných stromov či na pilinách. Takmer každá huba je originálnym spôsobom výživná či liečivá. Dokonca aj z nejedlých a jedovatých húb sa neraz získavajú liečebné výťažky pôsobiace aj proti rakovine.

Ing. J. Pížl