Ammi visnaga (L.) LAM, parasca špáradlová Apiaceae / mrkvovité
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa v bývalom Československu vyrábal liek používaný ako vazodilatans a spazmolytikum. Podľa účinnej látky dostal názov KHELLIN. Účinná látka, kelín, bola pôvodne izolovaná z parasce špáradlovej. Kelín slúžil aj ako vzor, podľa ktorého sa výskumníci pokúsili vyvinúť nové syntetické účinné látky s vazodilatačným účinkom. V súčasnosti sa lieky s touto účinnou látkou v terapeutickej praxi už nepoužívajú, prípadne sa používajú pri liečbe v iných indikáciách.
Parasca špáradlová, Ammi visnaga (L.) LAM, Apiaceae /mrkvovité má rôzne pomenovania - česky pakmín visnaga, tiež moráč zakrovnatý, arabsky khella, podľa krajiny pôvodu napríklad alexandrijská rasca alebo etiópska rasca. Pomenovanie Ammi visnaga pravdepodobne použil už Dioscorides a pochádza z gréckeho ammos - piesok. Druhá časť pomenovania sa vraj vyvinula z latinského bis acutum - dvakrát ostrý. Možno preto, že stonky zo sušených okolíkov sa ešte aj dnes používajú na Strednom východe ako špáradla. Odtiaľ názov špáradlová.
Ammi visnaga je jednoročná rastlina dosahujúca výšku až 120 cm. Byľ je jednoduchá, pri poškodení vylučujúca mliečnu tekutinu. Listy sú zelené, pílovité, kopijovité s listovou stopkou 1 až 3 krát perovito strihané na niťové segmenty. Kvety biele, zostavené do okolíkov. Okolíky pozostávajú z 30 až 150 malých okolíkov. Kvitne od júna do augusta. Plodom je vajcovitá dvojitá nažka podobná plodu rasce alebo bedrovníka anýzového. Nažky majú 5 svetlejších rebier.
Rastlinu poznali už starí Egypťania. V Egypte sa stále používa pri liečení koliky močovodu, obličkových kameňov a žlčových záchvatov, čierneho kašľa astmy. Moderné predklinické štúdie dokázali na pokusoch pri potkanoch, že extrakt z parasce špáradlovej spomaľuje vytváranie šťavelanu vápenatého v obličkách.
Pôvodom je z južného Stredomoria (zo severnej Afriky), Blízkeho východu a juhozápadnej Ázie. Často splanie. Bola zavlečená do Nemecka, môže sa nájsť aj na území Česka a Slovenska. Drogou sú sušené plody parasce špáradlovej - Ammi visnage fructus. Sú zaradené i do niektorých liekopisov, napríklad do homeopatického liekopisu a nemeckého farmaceutického kódexu.
Účinné látky sú furanochromóny. Obsah kelínu sa pohybuje v rozmedzí 0,3 - 1,2 %, kelinínu 0,3 - 1,0 % a visnagínu 0,05 - 0,3 %.
Prvú izoláciu kelínu (chemicky ide o 2-metyl-5,8-dimetoxyfurol(4´,5´: 6,7) chromón), z parasce špáradlovej vykonali P. Fantl a S. I. Salem v roku 1930 o rok neskôr v roku 1931 K. Samaan. Ten popri kelíne izoloval z parasce špáradlovej visamín, visamidín, vismaginín, kelidín a visnagín. P. Fantl a S. I. Salem sa zaoberali izoláciou aj kelolových glykozidov. Ďalej parasca obsahuje furanokumaríny, flavonoidy a silicu.
Objaviteľom farmakologických vlastnosti kelínu bol ruský fyziológ Gleb Vasilievič Anrep (1889 Petrohrad - 1855 Káhira), ktorý bol žiakom ruského fyziológa I. P. Pavlova a synom ruského profesora V. K. Anrepa, objaviteľa farmakologických vlastnosti kokaínu v roku 1879. Biologická aktivita visnagínu sa na zvieracích modeloch prejavuje vazodilatačne, znižuje krvný tlak tým, že zabraňuje vstupu vápnika do bunky.
V roku 1941 Spaeth a Gruber vykonali ďalšie štúdie chemickej štruktúry kelínu. Syntézu kelínu vykonal v roku 1948 J. S. H. Davies.
Medicínsky začal byť kelín zaujímavý po roku 1945. V Československu sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa hromadne vyrábal liečivý prípravok KHELLIN.
Ing. V. Štalmach
(ukážka)
