V roku1945 prvýkrát izolovali z očnej makuly žlté farbivo, o ktorom sa neskôr zistilo, že pozostáva z dvoch zložiek – luteínu a zeaxantínu. Ľudský organizmus si však nie je schopný tieto prirodzené látky s antioxidačným účinkom syntetizovať. Ochranný účinok na sietnicu oka sa pripisuje predovšetkým ich schopnosti redukovať negatívny vplyv tzv. voľných radikálov.
Najdôležitejšími prirodzenými zdrojmi sú špenát, kel, kapusta, hrach, kukurica, žltá dyňa, pomaranče a vaječné žĺtko.
Preventívnemu pôsobeniu oboch látok na vekom podmienenú tzv. makulárnu degeneráciu sa venovalo doposiaľ viacero štúdií, pretože v západnej civilizácii je toto ochorenie u seniorov nad 60 rokov veku najčastejšou príčinou problémov so zrakom, resp. príčinou jeho straty. Príčin je však zrejme viacero, patrí k nim o.i. ateroskleróza, hypertenzia, fajčenie, či obezita. Častejšie sa vyskytuje u žien, svetlookých jedincov, ale aj pri nízkej antioxidačnej kapacite krvného séra. Aj keď pôvod ochorenia nie je známy, predpokladá sa, že negatívnu úlohu zohráva expozícia UV žiarenia a/alebo sietnicu poškodzujúci tzv. oxidačný stres. Získané poznatky opierajúce o preukázanú antioxidačnú schopnosť týchto látok podporujú mienku odborníkov, že luteín a zeaxantín sú schopné zabrániť vzniku tohto ochorenia. Osobitnú pozornosť treba problému venovať najmä preto, že v súčasnosti nie sú k dispozícii naozaj účinné liečebné postupy.
Výskumy ďalej ukázali, že hladiny oboch týchto látok sú u chorých s už rozvinutou formou makulárnej degenerácie takmer vždy podpriemerné. Dobrou správou je, že zodpovedajúce hladiny v krvi je možné dosiahnuť buď prirodzenou, ako aj umelou substitúciou rozličnými liekovými formami. Preventívna denná dávka zatiaľ nie je určená, ale odporúča sa zvýšiť priemernú dennú dávku 1 – 4 mg až na cca 10 mg.
Nežiaduce účinky sa nepozorovali ani pri dávke 30 mg denne počas 1 roka. Z toxikologického hľadiska sa považujú za bezpečné, pre nedostatok údajov sa ale neodporúčajú v tehotenstve a počas dojčenia. Prevencia makulárnej degenerácie luteínom a zeaxantínom má teda svoje opodstatnenie. Plne vyvinuté ochorenie už nie je úspešne liečiteľné ani týmito látkami.
Amer J Health Syst Pharm, 65, 2008, s. 1232 –1238
PharmDr. Ľ. Farkaš
