Kurkuma Táto rastlinná čeľaď obsahuje 8 druhov rodu Curcuma. Medzi najznámejšie patria:

Curcuma zedoaria (Bergius/Roxb.) – kurkuma zedoárová (citvar). Vyskytuje sa alebo sa pestuje na Srí Lanke, v Indii, v tropických rovníkových krajinách.
Curcuma longa L (Curcuma domestica Val.) – kurkuma pravá. Jej domovinou je Jáva, južná Čína, Malajzia, India, Indonézia, Karibské ostrovy, ostrovy Pacifiku.

Jednoduchá charakteristika rodov Curcuma:

Rastliny majú podzemok (rhizoma). Vyskytujú sa divorastúce alebo sa pestujú vo všetkých tropických rovníkových krajinách pre ich mimoriadne užitočné vlastnosti: voňavé korenie, ktoré sa používa nielen v tradičnej, ale aj v modernej medicíne týchto krajín. Účinné látky sa nachádzajú v podzemku. Pri zbere sa orežú malé, drobné korienky, po očistení sa podzemky upravia, porežú na vhodné kúsky. Ich chuť je mierne korenistá, pri vyššej dávke ostro štipľavá. Vôňa je príjemá, pripomína šafran. Farba je žltá, intenzívne farbí potraviny – maslo, syry, ale tiež nápoje, jedlá, najmä mäsá a polievky.

Obsahové látky podzemku: silica (2 – 6 %) – éterický olej, ktorý obsahuje felandrén, zingiberén, borneol, sabinén, tiež farbivo beta-kurkumín, ktoré je veľmi dôležité a potrebné v potravinárstve. Vo vode je nerozpustné, dobre sa rozpúšťa v tukoch, olejoch, alkohole. Jeho deriváty sa označujú ako kurkuminoidy.

Silica (éterický olej) má účinok:

antiseptický
antimikrobiálny
repulzívny proti dotieravému hmyzu

Aktivita kurkumínu je nasledovná:

na žalúdok antiulcerogénna
protikŕčová pri vredoch zo stresu alebo po toxínoch
reštauračná – na žalúdočnú sliznicu pri vredoch

Extrakt z podzemku je dobrým hepatoprotektívom (ochrancom pečeňového parenchýmu). Antitoxickú (antihepatotoxickú) aktivitu spôsobujú antioxidanty. Kurkuma v tradičnej medicíne (v Indii a v Číne, ale aj v krajinách výskytu či pestovania):