Ochorenia pohybového systému sú závažným medicínskym i spoločenským problémom. Kauzálna terapia reumatoidnej artritídy (RA) zatiaľ nie je známa. Používanie viacerých skupín syntetických liekov prináša v praxi riziko nežiaducich účinkov. Preto sa čoraz viac pozornosti venuje prevencii týchto ochorení a možnosti ich ovplyvnenia už v počiatočných štádiách ochorenia. Práve v tejto oblasti nachádzajú dnes časté uplatnenie aj rastlinné antireumatiká, ktoré sa popri ďalších prípravkoch odporúčajú v doplnkovej terapii RA. Vo fytofarmakách a výživových doplnkoch sa často kombinuje niekoľko rastlinných extraktov (Salix sp., Urtica dioica, Rosa canina, Harpagophytum procumbens, Boswellia serrata, Curcuma longa, Zingiber officinale) navzájom, prípadne aj s prídavkom iných látok (bromelaínom, chondroprotektívami – chondroitínom, glukozamínom, MSM). Pri doplnkovej liečbe RA je cieľom fytofarmakoterapie predovšetkým modifikovať začínajúci priebeh ochorenia, potláčať zápalovú reakciu, prípadne spomaľovať progresiu ochorenia. Najmä v posledných rokoch vzniklo viacero klinických štúdií o účinku týchto rastlín. Nástup účinku fytofarmák pri liečbe reumatických ochorení je vo všeobecnosti omnoho pomalší v porovnaní so syntetickými liekmi a zlepšenie symptómov možno očakávať najskôr po troch mesiacoch. Z toho vyplýva aj fakt, že tieto prípravky nie sú liekom voľby v akútnych štádiách ochorenia.
Liečivé rastliny, ktoré sú známe z našej ľudovej medicíny:
Kôra z rôznych druhov vŕb – Salicis cortex (S. purpurea L. – vŕba purpurová, S. fragilis L. – vŕba krehká, S. daphnoides Will. – vŕba lykovcová, Salicaceae) sa ľudovo používala predovšetkým pri horúčkovitých stavoch. Najdôležitejšie biologicky účinné obsahové látky sú deriváty kyseliny salicylovej (salicín, salikortín, tremulín).
Táto liečivá rastlina má svoje uplatnenie aj v modernej medicíne, napriek tomu, že sa súčasne používajú aj jej obsahové látky, resp. ich syntetické deriváty. Salicín (glykozid) sa izoloval už v roku 1828 (Johann Andreas Buchner). V organizme sa táto látka mení na účinnú kyselinu salicylovú, ktorá má výrazný nežiaduci účinok na tráviacu sústavu. Kyselinu acetylsalicylovú (aspirín) syntetizoval v roku 1896 chemik a farmaceut Felix Hoffmann.
Klinickými skúškami sa potvrdilo, že extrakt má uspokojivý protizápalový účinok, je účinný aj pri liečbe bolestivých stavov pohybovej sústavy a horúčky.
Niektoré druhy rodu Stachys L. sa od seba morfologicky líšia do tej miery, že laik ich nevníma ako príbuzné. Aj ich užívanie je veľmi rôznorodé, odvarom sa pripisovala magická moc, používali sa pri „urieknutí“, resp. ako kúpeľ pre plačlivé a nepokojné malé deti. V našej ľudovej medicíne sa zápar z vňate čistca – Stachydis herba (Stachys recta L. – čistec rovný, Lamiaceae) používal aj pri reumatických ochoreniach (na masáž) a pri dne (artritis uratica). Predpokladá sa, že za tento účinok sú zodpovedné predovšetkým iridoidné glykozidy.
Čerstvé listy, vňať alebo koreň pŕhľavy – Urticae folium /herba/ radix (Urtica dioica L. – pŕhľava dvojdomá, U. urens L. – pŕhľava malá, Urticaceae) sa používali v ľudovom liečiteľstve zvonka na potlačenie reumatických bolestí (šľahanie – urtikácia). Obsahové látky listov alebo vňate sú prevažne flavonoidy, minerálne látky (draslík, kremík), organické kyseliny, aminokyseliny, chlorofyl. Extrakty sa používajú aj vnútorne pri adjuvantnej a symptomatickej liečbe artritídy, artrózy. Klinické štúdie potvrdili priaznivý účinok, bola možná redukcia dávok nesteroidných protizápalových liekov. V mechanizme účinku sa predpokladá synergizmus rôznych skupín obsahových látok.
Napriek uvedeným priaznivým účinkom sa neodporúča dlhodobo užívať túto liečivú rastlinu (riziko elektrolytovej nerovnováhy).
Rod ruža (Rosa L., Rosaceae) je veľmi rozsiahla a mnohotvárna skupina rastlín. Nepravé plody – šípky (Rosae pseudofructus) sa tradične používajú najmä na prípravu čaju, ktorý je známy a obľúbený nielen ako chutný nápoj, ale má aj potopudné a močopudné účinky, je zdrojom vitamínov, najmä kyseliny askorbovej (vitamín C). Ľudové liečiteľstvo západnej a severnej Európy s úspechom používa nažky ruže šípovej (Rosae fructus) aj na liečbu reumatických ochorení. Táto skutočnosť sa v poslednom období stala predmetom vedeckého bádania.
Klinicky sa skúšal vplyv užívania šípok vo forme prášku a kapsúl ako adjuvantnej terapie na zlepšenie príznakov artritídy. Zlepšili sa nielen priame príznaky choroby, ako bolesť a stuhnutosť, ale aj ťažkosti pri denných aktivitách (vstávanie, sadanie, obliekanie, chôdza, spánok). Pacienti boli schopní znížiť dávky súčasne užívaných liekov. Napriek uvedeným klinickým úspechom pri adjuvantnej terapii reumatických ochorení stále nie sú známe aktívne obsahové látky šípok a molekulové mechanizmy ich pôsobenia. Dužnatá časť šípok i nažky obsahujú len veľmi malé množstvá sekundárnych metabolitov (karotenoidy, flavonoidy, polyfenoly). Uvažuje sa najmä o synergickom pôsobení primárnych a sekundárnych metabolitov. Z ubikvitných látok sa popri vitamínoch a antioxidantoch v šípkach nachádzajú glykolipidy charakteru monogalaktozyldiacylglycerolu (MGDG) a triterpénové kyseliny (ursolová, oleánolová, betulínová).
Ďalšie liečivé rastliny, ktoré sú určené na vonkajšie použitie pri liečbe traumatických stavov, resp. chorobách pohybového systému:
Listy /silica rozmarínu – Rosmarini folium/m Rosmarini aetheroleum (Rosmarinus officinalis L. – rozmarín lekársky, Lamiaceae) sa pridávajú do aromatických kúpeľov, mazadiel pri bolestivých stavoch pohybového systému.
Paprika „chilli“ – Capsici fructus (Capsicum frutescens L. – paprika kríčkovitá, Solanaceae) zlepšuje periférnu cirkuláciu krvi, ovplyvňuje receptory bolesti, používa sa vo forme náplastí a mastí.
Koreň kostihoja – Symphyti radix (Symphytum officinale – kostihoj lekársky, Boraginaceae) a kvet /vňať/ koreň arniky – Arnicae flos /herba/ radix (Arnica montana L. – arnika horská, Asteraceae) sa používajú predovšetkým vo forme mastÍ najmä pri úrazoch pohybového systému (zlomeniny, podvrtnutie, natiahnutie svalu alebo šľachy, natrhnutie svalového väziva).
Liečivé rastliny, ktoré sú známe z čínskej, indickej, resp. africkej medicíny:
Kadidlovníková gumoživica – Gummiresina olibanum (Boswellia serrata Roxb. – kadidlovník, Burseraceae) bola známa už od staroveku. Na širokom území od Afriky, až po Perziu a Indiu sa používala, napr. na mumifikáciu, spomína sa už v biblii. Medicínske použitie opisuje, napr. Avicenna. Rastlina indického pôvodu je menej aromatická a nevyužíva sa na sakrálne účely.
Moderná medicína používa túto gumoživicu pri liečbe chronických zápalových kĺbových ochorení, Crohnovej choroby, polyartritídy. Ukázalo sa, že celkové extrakty majú vyšší účinok než izolované obsahové látky. Extrakty sa štandardizujú na hlavné obsahové látky – boswellové kyseliny. Silica je bohatá na monoterpény a seskviterpény. Výskum potvrdil protizápalový a analgetický účinok extraktov.
Výživové doplnky a čajoviny s obsahom koreňa harpagofytu – Harpagophyti radix (Harpagophytum procumbens D.C. – harpagofyt plazivý, Pedaliaceae) sa v ostatnom čase dostali aj na náš trh. Extrakty z koreňa odolnej africkej púštnej rastliny sa používajú pri terapii bolestí chrbtice a kĺbov. Hlavné biologicky účinné obsahové látky sú iridoidné glykozidy (harpagid, harpagozid, akteozid), zložky silíc, flavonoidy. V klinických štúdiách na pacientoch s reumatickými bolesťami sa dokázala redukcia bolesti a zlepšenie mobility pacientov, bola možná úprava dávkovania nesteroidných protizápalových liekov.
Kurkuma (Curcuma domestica Val., syn. C. longa L. – kurkuma pravá, Zingiberaceae) je u nás známa predovšetkým ako indická korenina (zložka karí) a žltooranžové potravinové farbivo. Tradičná medicína odporúča jej užívanie predovšetkým pri digestívnych a žlčníkových poruchách (Curcumae domesticae rhizoma – podzemok kurkumy pravej). O liečbe pri cholelitiáze by mal byť informovaný aj ošetrujúci lekár. Hlavné biologicky účinné obsahové látky sú deriváty kurkumínu a zložky silice. Klinické skúšky sa zameriavali na sledovanie protizápalovej aktivity a účinok na tráviaci systém (GIT).
Ďumbier, zázvor – Zingiberis rhizoma / Zingiberis aetheroleum (Zingiber officinale Rose. – ďumbier lekársky, Zingiberaceae) je ďalšia indická korenina, ktorá sa v poslednom čase dostala do pozornosti výskumu a v rámci doplnkovej liečby do komplexnej terapie RA.
Túto rastlinu spomína už prvý čínsky liekopis. Európsky liekopis a monografia ESCOP odporúčajú podzemok na prevenciu nevoľnosti a problémov GIT (žalúdočných kŕčov), tiež po chemoterapii. V ajurvédskej medicíne sa používal pri zápalových a horúčkovitých ochoreniach, reumatizme. Výskum sa zameriava na jeho protizápalovú aktivitu. Hlavné biologicky účinné obsahové látky podzemku gingerol, shogaol ovplyvňujú zápalový proces pri artritíde. V klinických skúškach sa potvrdila protizápalová aktivita extraktov. Pacienti opisujú zmiernenie opuchu a bolesti aj pri lokálnej aplikácii pomletej drogy, extraktu, resp. náplastí. Droga zvyšuje prekrvenie v malej panve, preto sa neodporúča užívať ju počas tehotenstva, ani pri peptickom a duodenálnom vrede.
V ajurvédskej medicíne sa ašvaganda – Withaniae radix (Withania somnifera L., Solanaceae) používa predovšetkým ako adaptogén, v západnej medicíne je známa ako indický ženšen, náhrada za všehoj ázijský (Panax ginseng C. A. Mey – ženšen, Araliaceae). V kombinácii s inými liečivými rastlinami sa používa aj pri liečbe reumatoidnej artritídy. Za účinok sú zodpovedné alkaloidy a steroidný laktón withanolid.
Mgr. Jaroslav Tóth, PhD., PharmDr. Szilvia Czigle, PhD., doc. RNDr. Daniela Košťálová, CSc.,
Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky, Univerzita Komenského v Bratislave
