Mäta pieporná – Mint – Máta peprná, Mentha x piperita L. (M.aquatica x spicata). Hluchavkovité (hluchavkovité) – Lamiaceae (pyskaté – Labiatae)
Rod mäta (Mentha L.) tvoria väčšinou trváce byliny s aromatickými protistojnými listami na štvorhrannej stonke a kvety tvoria paprasleny v pazuchách horných listov alebo hlávkovité súkvetia. Plody sú tvrdky. Rod je taxonomicky zložitý pre veľkú plasticitu zástupcov a častú hybridizáciu; krížence sú zväčša neplodné a udržujú sa vegetatívne obnovovacími výhonkami cez mnohé roky.
Mäta väčšinou má pôvod submeridionálny – európsky areál výskytu. Dnes sa pestuje prakticky na celom svete, okrem extrémnych oblastí. Mnoho kultivarov sa dostalo do Európy v 9. storočí a v zápiskoch istého mnicha už vtedy čítame, že by skôr spočítal iskry, čo vyletujú zo sopky, ako druhy mäty; z vyše 600 kultivarov sa dá skôr vybrať podľa vône, ako podľa názvu alebo určovaním z preparovaných bylí, listov, prípadne i listnatých výhonkov.
Krížením mäty vodnej (Mentha aquatica L.) a m. klasnatej (Mentha spicata (L.) HUDS.), ktorá je krížencom mäty dlholistej (Mentha longifolia (L.) HUDS.) a mäty okrúhlolistej (Mentha rotundifolia (L.) 0HUDS.), vznikol pričinením anglických pestovateľov v mestečku Mitcham druh mäta pieporná (prakticky trojnásobný bastard) a vzhľadom na vynikajúce zloženie sa začal pestovať takmer po celom svete. V tomto krížencovi dominujú znaky mäty vodnej (s červenkavými stonkami – Mitcham). Podobné vlastnosti má kríženec, ktorý sa vypestoval v Nemecku (tzv. mäta pieporná falcká, so zelenavými stonkami, white-mint), v ktorej dominujú znaky mäty vodnej a v Rusku (ruská, príp. ukrajinská mäta pieporná, veľmi mrazuodolná, s fialovými stonkami), s dominujúci znakmi mäty klasnatej. V Japonsku (Hokaido) sa kultivuje na získavanie mentolu Mentha arvensis L. var. piperascens MALINVAD a v Číne Mentha arvensis var. glabrata.
Mäta pieporná je asi 0,3 – 0,6 m vysoká, listy intenzívne voňajú po mentole, sú vajcovito kopijovité, ostro pílkovité, s výraznou žilnatinou. Kvitne od júna do septembra, včelám dáva nektár i peľ, bledopurpurové kvety sú usporiadané do klasu. Rastliny vytvárajú pod povrchom pôdy bohatú sieť drevnatých podzemkov, ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. V jej povahe ako kríženca je zakotvený vydatný vegetatívny spôsob množenia, rastu, ale aj sterilita. Množí sa teda iba vegetatívne, od marca do konca septembra; mäta pieporná má rada teplú, pred vetrami chránenú polohu, mierne zatienenú, pôdu bohatú na živiny a vlhšiu.
Predmetom zberu je list - Menthae piperitae folium (EU – SL 1, ČL 97) a celá vňať - Menthae piperitae herba (ČL 97), zberané tesne pred kvitnutím (jún – september), asi 3-krát do roka. Suší sa v tieni, vo vzdušných sušiarňach alebo pri umelej teplote do 40 ?C. Zosušenie je asi 5 : 1. Neprípustné sú listy napadnuté hrdzou.
List nesmie obsahovať cudzie prímesi, stonky hrubé najviac 1,5 mm maximum do 5 %, listy napadnuté hrdzou do 8 %, cudzie organické prímesi do 2 %, vodu do 11 %, celý najmenej 1,2 % silice a rezaný 0,9 %. Vňať najviac 3 % cudzích prímesí, stonky cez 5 mm do 5 %, napadnutá hrdzou do 3 %, strata sušením najviac 12 % a silicový obsah minimálne 0,8 %.
Usušený list i vňať majú mentolový pach a chutia aromaticky, najskôr palčivo korenisto, potom chladivo.
Účinná obsahová látka je silica (0,5 - 4 %, liekopisy a normy žiadajú jej minimálny obsah – oficinálna ako Menthae piperitae aetheroleum, získaná z čerstvej kvitnúcej rastrliny destiláciou vodonou parou); obsahuje mentol (liekopisná požiadavka pre silicu 30 – 55 %), mentolové estery (najmä acetát 2,8 – 10 % v silici a izovalerát), mentón (v silici 14 – 32 %), mentofuran(1 – 9 % v silici), limonén (1 – 5 %), cineol (3,5 – 14 % - pričom jeho pomer k obsahu limonénu nie je vyšší ako 2), pulegón (v silici najviac 4 %) a karvón (najviac 1 %), málo seskviterpénov, 6 – 12 % trieslovín, flavonoidy, triterpény a organické kyseliny. Kvalita vňate i listu závisí od určitého množstve mentolu, pulegónu, karvónu, jasmónu a čo najnižšieho obsahu mentofuranu. Sekundárne zmeny prebiehajú v starších listoch, preto v zbere by nemali prevažovať mladé listy, lebo ich silica je horšej akosti.
Účinnosť listov i vňate nemožno porovnávať s účinnosťou silice alebo prítomného mentolu; každá zložka má svoju účinnosť – terapeutické uplatnenie. List a vňať sú po farmakologickej stránke fytofarmaká skupiny karminatív a choleretík - majú aj spazmolytické účinky, v zmesi s inými časťami liečivých rastlín môže pôsobiť aj ako sedatívum. Účinnosť závisí od zloženia a množstva silice, ktorá pôsobí priamo na hladké svalstvo a vyvoláva spazmolýzu. Zvyšuje aj vylučovanie žlče, čomu napomáhajú aj flavonoidy. Je výborné korigens chuti a vône. Patrí medzi najužívanejšie rastliny sveta. Uplatňuje sa aj vo vetrinárnej medicíne, najmä pri poruchách trávenia. Dávka v humánnej medicíne je na zápar perorálne jednorázovo 1,5 g (list i vňať). Čajoviny sa indikujú pri akútnych a chronických gastritídach, enteritídach, kolikových ťažkostiach črevnej i žalúdočnej oblasti, pri nadúvaní ichronických ochoreniach žlčníka. Sú vhodné aj na dlhodobé užívanie a nemajú vedľajšie účinky.
Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu rastlinu bez koreňa – esencia § 3 a „Teep“ čerstvé a nie veľké listy. Indikácie sú veľmi široké.
Mentol je dôležitou zložkou; vyvoláva pocit chladu na koži, odstraňuje svrbenie, znižuje sekréciu žliaz, pôsobí karminatívne, tvorí zložku mazadiel proti reumatizmu, pri neuralgiach a migrénach, na inhalovanie, do kloktadiel – nesmú ho užívať dojčatá a deti – vyvoláva dušnosť.
List a vňať mäty tvoria zložku našich čajovín na ekzémy, prieduškovej zmesi, gynekologickej, na hemoroidy, na akné, boli aj v čajovinách na trávenie a na pečeň. Mäta sa balí aj ako sypaná čajovina (má protizápalový a antiseptický účinok, ktorý sa využíva pri kožných afekciach, zápaloch slizníc ústnej dutiny, horných dýchacích ciest, normalizuje tráviace procesy, napomáha vylučovaniu žlče, tráviacich enzýmov, pôsobí povzbudzujúco na centrálny nervový systém).
Kučeravá varieta – var. crispula (WENDER) H.Br, považovaná aj za samostatný druh (Mentha crispa), často sa pestuje u nás v záhradkách,vyznačuje sa kučeravými listami. V silici obsahuje karvón a má podobné uplatnenie ako mäta pieporná, iba v menšom rozsahu.
Mäta pieporná je perspektívna liečivá rastlina nas Západe. Jej úpravy a spracovanie je rozsiahle a galeník nespočetné množstvá, ľudové použitie tiež. Zodpovedá v podstate už opísanému, rovnaké sú aj nečakané vedľajšie účinky a interakcie.
Mentol sa obyčajne považuje externe za bezpečný na uľahčenie bolesti a svrbenia. Je tiež chválený ako inhalačný prostriedok. Napriek tomu experti nedoporučujú použitie mentolu inak ako príchuť a na arómu. Niektorí experti tvrdia, že extrakty sú vhodné liečiť tráviace ťažkosti, ale výskumy nepotvrdili špeciálne bezpečnosť pre deti.
Mäta sivá a hedeóma sivastá sa uvádza na Západe pod spoločným označením Pennyroyal.
V starých časoch sa lístky pennyroyal vešali na urýchlenie rekonvalescencie pacienta. Girlandy okolo hlavy liečili bolesti hlavy a závrate. Používanie sa uvádza už v starom Ríme – Plínius a Elder z roku. 23 a 79 pred Kristom. Listy a kvety americkej pennyroyal sú z hedeómy sivastej (Hedeoma pulegioides) a európska je z mäty sivej (Mentha pulegium). Uvedené rastliny sa nesmú užívať v gravidite, pri dojčení, deťmi, pri problémoch s obličkami a pečeňou, pri záchvatoch. Silica je nevhodná interne, toxická je už dávka pol lyžičky. Dávky treba dodržať, aj dávky rastliny a neužívať dlhšie ako týždeň a pri ťažkostiach užívanie prerušiť.
Súčasnosť: rastlina môže byť nebezpečná, keďže výskum nepotvrdil liečebné uplatnenie. Experti varujú pred jej užívaním. Fytoterapeut Západu Castelman, M. varuje pred ňou ako pred rastlinou so zlou reputáciou. Silica odháňa komáre, muchy a hmyz.
Prof. MUDr. J. Kresánek,PhD, doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc.
