Porucha metabolizmu krvných tukov, odborne označovaná ako dyslipidémia, sa považuje za významný rizikový faktor z hľadiska vzniku chronických ochorení srdcovo-cievneho systému. Súčasné liečebné postupy pozostávajú z dlhodobej aplikácie chemických antilipidemík (statíny, fenofi bráty). Výskyt najmä závažnejších prejavov intolerancie v posledných desaťročiach najviac používaných statínov, si však vynútil všeobecnú akceptáciu ich limitov, čo si vyžiadalo naliehavú potrebu hľadania nových terapeutických možností aj v oblasti prírodných látok.

Kurkuma (Curcuma longa)

Označovaná aj ako indický šafran, je v celosvetovom meradle jednou z najviac skúmaných liečivých rastlín. Súčasný výskum sa zameriava predovšetkým na jej antioxidačné, antifl ogistické, antimikrobiálne či antikarcinogénne účinky.

Najväčším producentom (až 93 %) je India. Tvorí neoddeliteľnú súčasť korenia karí (cca 30 %). Hlavnou obsahovou látkou podzemku (Curcumae rhizoma) je kurkumín, nositeľ charakteristického žltooranžového sfarbenia a arómy. Jeho obsah sa pohybuje v rozpätí 2 – 8 % a je dôležitým kritériom pri určovaní kvality. Chemicky patrí do skupiny kurkuminoidov (75 %, kurkumín, 15 % demetoxykurkumín a 5 % bisdememetoxykurkumín) na obsah ktorých sa v komerčných prípravkoch zvyčajne štandardizuje. Má preukázateľne protizápalové účinky, pomáha zmierniť bolesť kĺbov znížením zápalovej reakcie, má pozitívne účinky pri chorobách dýchacích ciest, autoimunitných ochroreniach, na redukciu oxidačného stresu a inzulínovej rezistencie, ako aj rakovine.

Čínski experti v metaanalýze zhrnuli súčasný stav poznatkov o účinkoch a bezpečnosti podávania kurkuminoidov pri poruchách lipidového metabolizmu. Hodnotenie výsledkov sa obmedzilo len na v literatúre publikované randomizované, placebom kontrolované klinické práce, v ktorých sa respondentom (celkovo 649 osôb) s kardiovaskulárnym rizikom najmenej mesiac aplikovali výlučne prípravky so štandardizovaným obsahom kurkuminoidov.Preukázali sa nielen ako kardioprotektívne, ale aj bezpečné. V porovnaní s kontrolnou skupinou došlo k poklesu „rizikového“ LDL-cholesterolu, pri „priaznivom“ HDLcholesterole nedošlo k významnejším zmenám. Pozitívny vplyv vykazovali aj na hladinu triglyceridov. V jednej štúdii pozorovali, že kurkuminoidy zlepšovali efektivitu podávaných statínov – rovnaký účinok statínov sa dosiahol aj pri ich zníženom dávkovaní. Denné dávky do 8 g boli respondenti veľmi dobre tolerovali.

Ďalšie pozitívum bolo, že sa nežiaduce účinky manifestovali veľmi zriedkavo a boli len veľmi miernej intenzity, nevyžadovali si prerušenie liečby. Išlo o závraty, nauzeu, dyskomfort v brušnej oblasti, zápchu, hnačku, svrbenie, návaly tepla. Všeobecne je známa nízka biologická dostupnosť kurkumínu z dôvodu problematického vstrebávania, tráviacimi enzýmami indukovaná rýchla metabolizácia, ako aj eliminácia. Významné zlepšenie (až 20-násobné) predstavuje kombinácia s účinnou látkou piperín – extrakt z čierneho korenia (Piper nigrum). Pokroky v oblasti farmaceutickej technológie umožnili efektívnejšiu aplikáciu v moderných liekových formách (lipozomálna, nanopartikulárna, amorfná, fosfolipidový komplex, mikroemulzia, chitozánové micely). Už v najbližšej budúcnosti treba nevyhnutne pokračovať v ďalších výskumoch nasmerovaných na hľadanie a stanovenie najvhodnejšej liekovej formy či optimalizácia veľkosti a frekvencie dávkovania. Kurkuminoidy predstavujú pre chorých s kardiovaskulárnymi chorobami, resp. pre tzv. rizikové skupiny novú nádej a v profylaxii ich možno takmer jednoznačne odporúčať.

PharmDr. Ľ. Farkaš