Tento príspevok bude venovaný najdôležitejším charakteristikám metabolizmu pri zvýšenej fyzickej aktivite, s čím súvisí zvýšený výdaj energie. Článok priamo nadväzuje na predchádzajúce príspevky na tému výživy, energetickej rovnováhy a metabolizmu živín.
Zvýšená fyzická aktivita pri športových tréningoch, súťažiach a pretekoch výrazne zvyšuje dennú potrebu energie, a to podľa intenzity cvičenia a dĺžky trvania tréningu až na úroveň od 2 do 4 MJ/ h (megajoule za hodinu). Pre jasnú predstavu o množstve energie je dobré si uvedomiť, že 1 MJ je milión joulov! Pre tých, ktorí sa lepšie orientujú pri vyjadrení energie v starších jednotkách, teda v kalóriách, pripomeňme si, že jedna kalória sú približne 4 jouly (presne 4,1868). Športovci všeobecne musia pre zabezpečenie dostatočného množstva energie prispôsobiť svoju konzumáciu potravín. Zvýšený príjem potravín musí byť z hľadiska obsahu základných živín (bielkoviny, tuky a sacharidy) a minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov správne vyvážený, čo nie je vždy jednoduchá úloha. Viaceré špecifické atletické disciplíny sú charakterizované extrémne vysokou intenzitou výkonu. Napríklad maratónsky beh vyžaduje energiu na úrovni 10 – 12 MJ. V závislosti od času potrebného na zdolanie maratónskeho behu to spravidla predstavuje u priemerného bežca výdaj energie okolo 3MJ za hodinu a u elitných bežcov, ktorý prebehnú maratón za 2 – 2,5 hodín je výdaj energie na úrovni až 6 MJ za hodinu. Profesionálni cyklisti na Tour de France majú výdaj energie okolo 28 MJ za deň a výdaj energie sa zvyšuje až na 36 MJ za deň pri prekonávaní niektorých horských priechodov. Kompenzovať takýto vysoký výdaj energie konzumovaním bežnej stravy je problém, nakoľko procesy trávenia a absorpcie sú pri intenzívnej fyzickej aktivite oslabené. Tieto problémy sa neobmedzujú výlučne na dni súťaženia alebo pretekov. Vysoký výdaj energie je aj v dňoch intenzívneho tréningu. Za takýchto podmienok majú športovci tendenciu konzumovať pomerne veľký počet „malých jedál“, najčastejšie výrobkov rýchleho občerstvenia s vysokým obsahom energie a spravidla s nízkym obsahom bielkovín a iných potrebných živín. Takáto výživa je nevyvážená, preto je potrebné riešiť tento problém pomocou špeciálne upravených potravín a nápojov, ktoré sú ľahko stráviteľné a rýchle sa vstrebávajú.
Počas trvania športovej aktivity telo využíva vlastné zásoby energie, ako sú triacylglyceroly tukového (adipózneho) tkaniva a sacharidy vo forme glykogénu v pečeni a vo svaloch. Okrem toho sa v dôsledku mechanického a metabolického stresu spotrebovávajú malé množstvá funkčných bielkovín v pečeni, zažívacom trakte a vo svaloch. Tieto straty sa musia nahradiť prísunom potrebných živín. Súčasne sa v tele vytvára teplo, ktoré sa vo veľkej miere odstraňuje tvorbou a odparovaním potu. Tým nastáva strata tekutín a elektrolytov. Veľké vylučovanie potu môže predstavovať zdravotné riziko, lebo znamená vážnu dehydratáciu, zhoršený krvný obeh a prevod tepla, čo môže mať za následok úplné vyčerpanie a kolaps. Nedostatočná náhrada spotrebovaných sacharidov môže viesť ku hypoglykémii, celkovej únave a vyčerpanosti. Nepostačujúci prívod bielkovín vyvoláva stratu bielkovín, špeciálne zo svalov a nakoniec nerovnováhu dusíka a znížený výkon. Tieto poznatky ukazujú, že zvýšené nároky na príjem špecifických živín je potrebné uspokojovať podľa úrovne dennej fyzickej aktivity. Tieto nároky závisia od typu, intenzity a trvania fyzickej záťaže.
Pri intenzívnej fyzickej aktivite sú najdôležitejšími živinami sacharidy. Získavanie energie zo sacharidov je až takmer trikrát rýchlejšie ako z tukov. Avšak zásoby sacharidov v tele vo forme glykogénu v pečeni a vo svaloch sú malé. Toto limituje trvanie veľmi intenzívnej fyzickej aktivity alebo cvičenia. Vyčerpanie sacharidových zásob vyvoláva okrem klesajúcej výkonnosti aj zvýšené spotrebovávanie bielkovín na získanie energie. To má za následok vytváranie amoniaku, čo môže zväčšovať únavu. Primeraný príjem sacharidov v prestávkach medzi intenzívnym cvičením je veľmi dôležitý. Zabráni progresívnemu vyčerpávaniu glykogénových zásob a nasledujúcemu vzniku únavy. Tento účel najlepšie plnia potraviny s obsahom takých sacharidov, ktoré sa ľahko absorbujú, napríklad potraviny s vysokým glykemickým indexom (chlieb, celozrnné výrobky, vločky, ryžové výrobky, banány). Kombinovať by sa mali s dostatočným konzumovaním nápojov.
Tuky sú zdrojom „pomalej“ energie. Keď sa ako hlavný zdroj energie využívajú tuky, športovci dosahujú iba 40 až 60 percent svojej maximálnej výkonnosti. Keď sa dlhodobým návykom dosiahne zvýšené využívanie tukov ako zdroja energie, zníži sa využívanie sacharidov zo zásob v tele. Takéto pozorovania boli vykonané na zvieratách. V súčasnosti nemáme jednoznačný dôkaz, že to platí aj pre človeka. V literatúre sa prezentovali štúdie zamerané na príjem triacylglycerolov so strednou dĺžkou reťazca a na ich vplyv na oxidáciu substrátov a výkonnosť. Ukázalo sa, že tieto tuky sa rýchle absorbujú a oxidujú, čo však nevedie k rýchlejšej oxidácii celkových tukov, ani k menšej spotrebe svalového glykogénu. Okrem toho sa zistilo, že bez toho, aby spôsobovali zažívacie ťažkosti, ich možno konzumovať iba v množstve do 30 gramov.
Ing. B. Krkošková, CSc.
