Anglický prírodovedec a teológ John Ray (1627 – 1705) promoval v roku 1648 na Cambridgskej univerzite a získal kvalifikáciu učiteľa gréčtiny, latinčiny a mate­matiky. Tieto predmety aj učil, ale špecializoval sa najmä na botaniku a zoológiu. Daň svojej Alma mater splatil už v roku 1660, kedy vydal Katalóg rastlín Cambridge, ktorý bol tak komplexný, že sa cituje dodnes. V rokoch 1658, 1661 a 1662 precestoval takmer celé Anglicko a poznatky z ciest sústredil do diela Catalogus plantarum Angliae, ktorý vydal v roku 1667. Na jeho podklade sa stal členom Kráľovskej vedeckej spoločnosti.

Na jeho odborný rast mala veľký vplyv študijná cesta po Európe ktorú podnikol v rokoch 1663 – 1666 so svojim žiakom a priateľom Francisom Willoughbym, s ktorým popísal napríklad pohyb miazgy v  stromoch. V roku 1673 vydal spis Pozorovanie nížin z aspektu topografického, prírodovedného a fyziologického, v ktorom popísal flóru z Nemecka, Talianska a Francúzska, najmä tú, ktorá sa málo alebo vôbec nevyskytovala v Anglicku. Ray už v mladosti pri štúdiu gréckych a rímskych klasikov prírodovedy zistil nedostat­ky v systéme členenia rastlín a predsavzal si , že vypracuje vhodnejší. Tézy o tom, ako si to predstavoval, načrtol v spise Methodus plantarum nova, ktorý publikoval v roku 1682.

Tento jeho cieľ sa mu podarilo realizovať v jeho monumentálnom diele Historia generalis plantarum, ktoré napísal a vydal v rokoch 1686 – 1704. V ňom v troch zväzkoch ako prvý definoval pojem druh ako potomstvo, ktoré vzišlo zo semien jedného alebo rovnakých rastlinných druhov, ďalej definoval jednoklíčne a dvojklíčne rastliny a v triedení rastlín, okrem semien a plodov, presadil ďalšie kritérium – tvar kvetov. Analýza tohto diela ukazuje, že Ray celkovo popísal 18 600 rastlín. Spracoval ich novým spôsobom tak, že sa mu dostalo označenia tvorca nového taxonomického triedenia rastlín. Po rokoch ho historici označili aj za zakladateľa botaniky ako vedeckej disciplíny v Anglicku.

Po smrti Francisa Willoughbyho bol podľa dohody povinný venovať sa aj zoológii. Preto musel dokončiť dielo kolegu týkajúceho sa vtákov a rýb. Neskôr už on sám analyzoval cicavce a hady a vypracoval svoj systém klasifikácie stavovcov, ktorý bol založený na spôsobe dýchania a  rozmnožovania.

Na základe svojich teologických prác sa stal aj spoluzakladateľom smeru natural theology alebo fyzikoteológie, ktorá uznáva a propaguje význam prírodných vied v náboženstve.

Ak zovšeobecníme jeho dielo možno konštatovať, že bol prvým vedcom, ktorý popísal súvis a rozdiely vo výskyte rastlín v kontinentálnej Európe v porovnaní s ostrov­nou flórou  Anglicka. Tento výsledok prispel k tomu, že je dodnes veľmi citovaným odborníkom.

Dr. h. c. Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.