Narodil sa v Ereze na ostrove Lesbos. Jeho vlastné meno bolo Tyrtamos, meno Teofrastos mu dal jeho učiteľ Aristoteles a znamená božský rečník. Od roku 347 pred n. l. bol žiakom Platóna v Akadémii, potom Aristotela v Lykeione a po jeho smrti riaditeľ slávneho Lykeionu v Aténach.

Po skončení štúdií v tejto inštitúcii pracoval 17 rokov ako učiteľ a správca veľkej Aristotelovej knižnice, ktorá mala už vtedy až 70 000 zdrojov poznania. Počas jeho riaditeľovania na tejto škole skončilo niekoľko desiatok absolventov, z ktorých sa neskôr stali významní predstavitelia politiky, kultúry a vedy. Bol to výborný pedagóg, filozof, prírodovedec, ktorý sa venoval fyzike, metafyzike, mineralógii, ale najmä botanike, ktorú postavil na vedeckú úroveň. V Aténach si založil veľkú záhradu, v ktorej pestoval aj mnoho liečivých rastlín, ktoré potom ponúkal vo svojom obchode.

Pred ním si ľudia všímali rastliny najmä z poľnohospodárskeho a ľudovo liečiteľského aspektu. On sa zaradil medzi prvých, ktorí si všímali rastliny aj z teoretického vedeckého hľadiska. Vo svojom diele Peri fytón historiás (Dejiny rastlín), v ktorom sústredil všeobecné botanické informácie zo štúdia 550 rastlín, rastliny rozdelil do štyroch skupín na dreviny, kry, polokry a trávy. Toto rozdelenie sa používalo až do doby Carl Linného. Neskôr vydal De causis plantarum (O príčinách rastlín), v ktorom opísal morfológiu a fyziologické funkcie rastlinných orgánov.

Veľmi dôležité bolo jeho dielo Enquiry into Plants (Dotazy o rastlinách), ktoré malo 9 dielov. V ňom na základe dotazov, ktoré získal ako učiteľ od svojich žiakov a svojich osobných pozorovaní a z nich získaných výsledkov, opísal najdôležitejšie informácie o rastlinách. Už vtedy diskutoval o vzťahoch medzi typom pôdy, podnebím a pestovanou rastlinou, čo malo odraz najmä v poľnohospodárstve. Dostalo sa mu veľkej pocty tým, že patril medzi tých vedcov, ktorí boli zapojení do klasifikovania botanických zbierok, rastlín, artefaktov a údajov z vojenských ťažení Alexandra Macedonského najmä z Indie. Výsledky tohto štúdia obohatili Európu o poznatky z dovtedy neznámych rastlín. Theofrastos (371 – 286 pred n. l.) si za svoje dielo vyslúžil pomenovanie otec botaniky a považuje sa za zakladateľa systematickej botaniky. Bol prvým antickým filozofom, ktorý sa systematicky venoval prírodným vedám. Okrem botanických diel sa preslávil aj dielom Peri lithón (O nerastoch), ktorým položil základy mineralógie. Minerály v ňom klasifikoval podľa farby, vône a celkového vzhľadu. V diele Názory prírodných filozofov, ktoré malo v konečnej podobe až 18 dielov, spracoval správy a názory väčšiny starých gréckych filozofov. Historici vedy uvádzajú, že bol autorom približne 225 vedeckých prác. Ako filozof bol jeden z dôležitých aktívnych predstaviteľov peripetickej školy, ktorá mala vo vede dôležitú úlohu.

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.