Analýza života a diela švajčiarskeho lekára prof. dr. Gasparda Bauhina (1560 – 1624) ukazuje, že bol vynikajúcim anatómom a botanikom. V oboch vedných odboroch sa stal medzinárodne uznávanou autoritou a osobnosťou.
Po vyštudovaní medicíny pôsobil ako lekár, v roku 1582 sa stal profesor gréčtiny, od roku 1589 profesorom anatómie a botaniky, neskôr sa stal dekanom Lekárskej fakulty a rektorom univerzity v Bazileji. Popri týchto funkciách podnikal exkurzie nielen po rodnej zemi, ale i po Nemecku, Taliansku, a Francúzsku, kde študoval flóru týchto európskych krajín.
V roku 1605 napísal a vydal dielo Theatrum anatomicum, v ktorom podal nielen prehľad vtedajších poznatkov, ale spresnil nomenklatúru anatómie, ako prvý popísal spojenie (chlopňu) medzi tenkým a hrubým črevom. Exaktne popísal aj vznik, pôvod, funkciu, tvar a veľkosť svalov, ako aj ich polohu v ľudskom tele. Toto dielo ho veľmi preslávilo.
Omnoho väčšiu slávu mu však prinieslo jeho monumentálne dielo Pinax Theatri botanici, ktoré vydal v roku 1623. Popísal v ňom 6 000 rastlín. Základom tohto popisu bol prirodzený systém, teda iný spôsob popisu, ako sa dovtedy používal. V diele prezentoval a zaviedol presnejší a stručnejší opis jednotlivých rastlín, rastlinné druhy zatriedil podľa príbuznosti do 12 tried, vymedzil a definoval pojmy rod a druh. Najväčším prínosom diela bola novinka, že druhom určil dve mená, čím sa stal predchodcom systému, ktorý neskôr rozpracoval a do praxe zaviedol Carl von Linné (1707 – 1778) a poznáme ho pod pojmom binomická nomenklatúra rastlín. Okrem toho v tomto diele už začal proces pre unifikáciu, zjednocovanie názvov rastlín, čo bola aktuálna úloha vtedajšej doby. Toto dielo ho zaradilo medzi najuznávanejšie autority botaniky.
V procese unifikácii názvov rastlín a popisu ďalších sa rozhodol pokračovať a vypracoval projekt, v ktorom chcel v troch dielach, komplexne riešiť túto otázku. Počas svojho života však stačil pod názvom Theatrum Botanicum napísať prvý diel, ktorý vyšiel až po jeho smrti v roku 1658. Jeho obsah je aktuálny dodnes.
Bauhin počas svojho života sám zozbieral okolo 4 000 rastlín, ktoré sa neskôr stali základom slávneho Bazilejského herbára v ktorom sa prezentovali rastliny celej Európy. Tento slúžil dlhý čas ako základná pedagogická pomôcka pre výchovu lekárov a prírodovedcov.
Po penzionovaní od roku 1614 vykonával opäť funkciu praktického lekára. V terapeutickej praxi využíval liečivú silu rastlín, ktorých účinky sám preštudoval. Na základe dosiahnutých výsledkov ho história označuje ako jedného z najlepších žiakov slávneho botanika Leonarda Fuchsa (1501 – 1566), jedného zo zakladateľov modernej botaniky.
Na znak úcty a významu jeho diela slávny von Linné pomenoval po ňom dve rastliny a to Bauhinia tomentosa a Bauhinia variegata.
Vďační epigóni pomenovali po ňom aj jeden z rodov rastlín, ktorý v literatúre poznáme ako rod Bauhinia.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
