„Mne botanika bola opravdivá scientia amabilis, niečo moje najprivátnejšie a najintímnejšie.Moja potecha a útočište, tichý ostrovček v príboji nepríjemnosti života“, toto bolo osobné vyznanie Izabely Textorisovej, ktorá bola v botanike samouk a povolaním poštárka v Telgárte a v Blatnici.
Aby sa mohla odborne venovať botanike, sama sa naučila po anglicky, nemecky, francúzsky, maďarsky a rusky a čiastočne aj po latinsky, taliansky a rumunsky.
Vo voľnom čase podnikala dlhé túry v Blatnickej a Gaderskej doline alebo po vrchoch Krížna, Tlstá či Ostredok a botanizovala, zbierala a doma určovala, ktoré rastliny sa tam nachádzali. Postupne takto zhromaždila i základné informácie o vyše 5000 rastlinách z okolitých lokalít. Spracovala ich do diela s názvom Herbarium Textoris, ktorý je uložený v zbierkach PriF UK v Bratislave. Pri svojich túrach objavila i niekoľko nových taxónov, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky, plesnivec alpínsky Daphne cneorum L. Za jej originálny nález sa považuje objav výskytu bodliaka, ktorý objavila v sedle vrchu Tlstá. Tento nález zaslala botanikovi prof. dr. Antalovi Margittai (1880 – 1939), ktorý ho identifikoval ako nový taxón a dnes ho poznáme pod menom Carduus Textorianus Marg.
Odbornú botanickú komunitu zaujala sériou troch článkov, ktoré vyšli pod názvom: Florisztikai Turócz várbegyébölt v Botanikai Közlomények v rokoch 1912 a 1913.
V roku 1930 vypísala Matica slovenská súbeh na vedeckú prácu o turčianskej flóre. Pod názvom O turčianskej flóre prihlásila svoju prácu aj Textorisová. Matica jej za jej štúdiu priznala pochvalné uznanie a odmenila ju peňažnou sumou, ale prácu nepublikovala. Zdôvodnila to nedostatkom finančných prostriedkov na publikačné aktivity.
Celý život veľmi intenzívne korešpondovala s Václavom Vraným, Jánosom Wagnerom, Andrejom Kmeťom, Šándorom Jávorkom, Jozefom Ľudovítom Holubym. Rozsiahlu korešpondenciu viedla i s najbližšou rodinou, ktorou ju informovala o svojom živote, práci, pocitoch, sklamaniach, ale i šťastí a radosti. Tieto listy sa stali neskôr podkladom pre spracovanie biografie o jej živote a diele. Niektoré články napísala pod pseudonymom B. Rudinská, Slovenka.
Keď Andrej Kmeť (1841 – 1908) založil v Martine Slovenské národné múzeum, Izabela Textorisová dala do jeho zbierok svoj osobný herbár obsahujúci kvetenu Gaderskej a Blatnickej doliny a okolitých lokalít Turca.
Naša spoločnosť si uctila jej prácu okrem udelenia Ceny Matice slovenskej (1930) aj tým, že inštalovala Pamätnú tabuľu na budove bývalej pošty, kde pracovala. Ďalej aj jej menom na Pamätnej tabuli významných osobností Krupiny na budove Múzea A. Sládkoviča v LDM v Krupine, vydaním poštovej známky, hárčeku a obálky v roku 1996 a vydaním Pamätnej pohľadnici s jej podobizňou a pečiatkou, ktorú vydala Slovenská botanická spoločnosť pri SAV pri príležitosti svojho VI. zjazdu, ktorý sa konal v Blatnici v roku 1994. Bola zaradená aj do diela: Osobnosti botaniky na Slovensku, ktoré pod vedením M. Vozárovej a H. Šípošovej napísal kolektív renomovaných autorov, ktoré vydala Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v roku 2010. Okrem toho heslo o jej živote a diele obsahuje aj Slovenský biografický slovník VI. zväzok T – Ž, Matica Slovenská, 1994, a krátke heslo je aj v diele Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok T – Ž, Veda, Bratislava, 1982.
Celoživotné dielo Izabely Textorisovej ocenili i kvalifikovaní botanici J. Futák, J. M. Novacký alebo V. Csapody. Zomrela 12. 9. 1949 v Krupine a je pochovaná v Národnom cintoríne v Martine. Izabela Textorisová (1866 – 1949) sa stala historicky prvou slovenskou botaničkou.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
