Jeho životopisci tvrdia, že botaniku vôbec nemal rád, ale ako mladý lekár liečil maliarku, ktorá veľmi rada kreslila rastliny. Keďže sa do nej zamiloval prijal úlohu zabezpečovať jej materiál na maľovanie. Začal pre ňu zbierať rastliny, a tak si vytvoril vzťah nielen k maliarke, z ktorej sa potom stala jeho vzorná manželka, ale i k botanike. A v oboch našiel svoje celoživotné zaľúbenie.
Ako 35-ročný lekár vydal v Londýne dielo: The Botanical Arrangement of all the Vegetabilles Naturally groving in Great Britain, v ktorom v roku 1776 ako prvý v Anglicku použil Linného taxonómiu a klasifikáciu na popis rastlín, ktoré rástli v Anglicku. Dielo malo mimoriadnu odozvu, ktorá Witteringa presvedčila , že o botaniku je medzi ľuďmi všeobecný záujem .
Ako lekár veľmi často liečil svojich pacientom liečivými rastlinami a zbieral recepty s ich obsahom. Raz sa dostal u jednej ľudovej liečiteľky k zmesi rastlín, ktorá stimulovala činnosť srdca. Zmes sa skladala asi z 20 rastlín. Withering z nej pripravil rozličné extrakty, odvary, výluhy, ktoré podával svojim pacientom. Zakrátko zistil, že tieto extrakty majú dobrý efekt na liečbu vodnatieľky. Snažil sa ďalej zistiť, ktorá z obsahových rastlín má tieto liečivé účinky. Postupne prišiel na to, že príčinou účinku sú látky z Digitalis purpurea a Digitalis lanata. Za 9 rokov experimentovania vyliečil 163 pacientov. Výsledky z tohto liečenia publikoval v spise: An Account of the Foxglove and some of its Medical Uses with Practical Remarks on te Droppy and other Diseases, ktorý vydal v roku 1785. Toto jeho dielo bolo prvým komplexným spisom, v ktorom sa popisovali aktivity, dávky, aplikačné formy digitalisových drog. Dielo malo mimoriadnu celosvetovú odozvu a odštartovalo používanie týchto drog v medicíne, neskôr vyizolovanie čistých digitalisových glykozidov ako účinných kardiotoník, ktoré sa užívajú prakticky dodnes.
Vo výskumov botanike pokračoval aj ďalej a v roku 1787 vydal dielo: A botanical arrangement of British plants, including the uses of such species in medicines, diet, rural economy and the arts, ktoré sa považuje za jedno z najlepších diel z botaniky, ktoré napísal lekár. Tretie vydanie tohto diela vyšlo v roku 1796 v Londýne a zabezpečilo mu dôstojné miesto medzi svetovými botanikmi. Pre praktickú botaniku zostrojil vreckový prenosný mikroskop, ktorý sa používal na exkurziách.
Wiliam Withering (1741 – 1799) bol nielen skvelým lekárom, ale i prírodovedcom. V chémii mu vďačíme za objav a popis uhličitanu barnatého, ktorý objavil pri prieskume rúd v oblasti lokality Cumerland, ktorú neskôr po ňom nazvali ako Witherit. Vynikol v analýze minerálnych vôd Anglicka a Portugalska, a prepracoval spôsob účinného vdychovania pár prchavých látok, ktorý sa stal základom pre neskoršie zavedenú celkovú anestéziu a inhalačnú formu podávania liečiv.
V mykológii je jeho meno je spojené s vypracovaním novej metódy na konzervovanie húb.
Za jeho vedecké aktivity bol zvolený za člena Kráľovskej akadémie vied v Anglicku a v Portugalsku, stal sa členom Linného vedeckej spoločnosti, bol po ňom pomenovaný rod rastlín známych ako Witheringia, tiež katedra Lekárskej fakulty univerzity v Birminghame a história mu prisúdila titul: anglický Linné.
Dr. h. c., Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
