MEDOVKA LEKÁRSKA – meduňka lékařská – Lemon Balm, rojovník, včelník, Melissa officinalis L., syn.: M. graveolens HOST, Hluchavkovité (hluchavkovité) – Lamiaceae (pyskaté – Labiatae)

Trváca bylina dorastajúca do výšky 30 – 80 (150) cm, štvorhranné rozkonárené byle priame alebo vystúpavé, stopkaté protistojné listy vrúbkovano pílkovité sú zelenej farby s výraznou žilnatinou, majú citrónovú vôňu najmä po rozotretí. Kvety malé, dvojpyskové v papraslenoch, biele, časom sa menia na bledomodré, kvitne v júli až auguste, priťahuje včely, a preto sa aj nové úle potierajú medovkou prv, ako sa do nich nasadí nový roj. Včelám poskytuje hojnú pašu – nektár i peľ. Plody sú tvrdky s lesklými tmavohnedými semenami s bielou špičkou, slzičkového tvaru, dlhé asi 1 mm.

Druh pôvodný vo východnom  Stredozemí, u nás sa odpradávna pestoval v záhradách ako ľudová liečivá rastlina, ojedinele splanieva. Na Slovensku sa vyskytuje splanelá od Komárna po Levice, Čechy, napr. Nymburk, Jičín, Josefov a i.

Pestovanie medovky je veľmi užitočné a bezproblémové. Semená sa vysievajú na jar (klíčenie má pomalé) alebo sa množí vegetatívne delením – stonkovými odrezkami na jar alebo na jeseň. Ak ich získavame od laika – záhradkára, dajme si jej pravosť pre istotu overiť odborníkom; omyly, zámeny a pod. sú totiž priveľmi časté. Pre komerčné účely je najvhodnejší domáci kultivar „Citra.“ Menšie rastliny sú vhodné aj na pestovanie v interiéri a listy zberáme na čaj, varenie, pre domácnosť, na kozmetiku a pod.

Medovka je stará liečivá rastlina a korenina; Gréci s ňou liečili už pred 2 000 rokmi a zasvätili ju bohyni Mesiaca a lovu Diane. Známy odporca alchýmie, odporca komplikovaných zmiešanín, zakladateľ chémie Paracelsus (1493 – 1541) ju volal „potešenie srdca“ a „elixír života“ a veril, že človeku môže vrátiť stratené sily a celkovo ozdraviť organizmus. London Dispenzary v roku 1696 propagoval jej pravidelné raňajšie pitie s podobným účinkom a v 13. storočí sa verilo, že medovka zaručuje dlhý život. Princ Lewely sa vďaka nej dožil 108 rokov, John Hussey zo Sydenhamu dokonca 116, z toho 50 rokov pil každé ráno čaj z medovky osladený medom. Aj fytoterapeuti a bylinkári ju vždy považovali za prostriedok proti melanchólii a depresii, čo jej zostalo dodnes.

Predmetom zberu je list – Melissae folium (SL 1) a vňať – Melissae herba (ČL 97). Zberá sa krátko pred kvitnutím, júni až auguste, príp. v septembri (najlepšie ručným zberom a možno zberať viackrát do roka). Materiál sa bežne suší ako silicový – listy ľahko hnednú, také treba odstrániť. Zosušenie: 4 – 5: 1 – skladujeme najlepšie v tesniacej plechovke maximálne 1 rok. Pre zaujímavosť uvedieme porovnanie liekopisných požiadaviek:

Medovkový list – SL1

Najviac %

Medovková vňať –ČL 97

Najviac %

Cudzie látky – stopky hrubšie ako 1 mm

10

Stonky nad 5mm,drevnaté

5

Cudzie  látky iné

2

Cudzie  prímesi

2

Strata sušením

10

Iné podobné rastliny *)

0

Celkový popol

12

Strata sušením

124

Obsah hydroxyškoricových derivátov

4 %

rátané ako kyselina rozmarínová

Popol celkove/nerozp.

Obsah silice najmenej 0,7 ml v 1 kg suchej vňate

12/1,5

 

*) Nepeta cataria – kocúrnik, je ochlpený a druhy rodu Stachys obsahujú drúzy šťaveľanu

Prímes cudzích listov napriek pestovaniu medovky, je veľmi častá (mylné identifikácie pestovaných i divorastúcich rastlín). Najčastejšie sú prítomné listy (vňať) druhu kocúrnik obyčajný (šanta kočičí – Nepeta cataria L.), ktorý sa aj pestuje a má dokonca varietu pachu medovky – silnejší (var. citriodora); listy sú na líci jemné a na rube husto až plsťovito ochlpené. Listy druhov rodu čistec (Stachys L.) a balota (měrnice – Ballota L.) sa odlíšia mikroskopicky (ich časti obsahujú šťaveľan vápenatý).

Účinné obsahové látky tvorí silica (0,03 – 0,3 %, relatívne málo, list pre zistenie arómy treba preto rozotrieť) s obsahom najmä citronelalu (40 %), citralu (30 %), geraniolu a i. zložiek, kyselina hydroxyškoricová a jej deriváty, ako je  kyselina rozmarínová, kávová a chlorogénová (spolu v rozmedzí 3 – 12 %, čo závisí od pôvodu rastliny a spôsobu sušenia); tzv. trieslovina hluchavkovitých rastlín (4 %) má protivírusovú aktivitu, organické kyseliny a flavonoidy. Farmakologicky patrí do skupiny fytofarmák karminatív a jej perorálna jednotlivá dávka je 2 g.

Medovka je jedna z najčastejšie používaných liečivých rastlín; užíva sa aj samotná – pri nervových, žalúdočných, črevných, psychovegetívnych, srdcových ťažkostiach, pri migréne, teda ako nervínum (najmä pri poruchách spánku), sedatívum, karminatívum, spazmolytikum, s antibakteriálnym, antiflogistickým (protizápalovým), antivírusovým a antioxidačným účinkom. Pomáha pri menštruačných bolestiach, v klimaktériu a i., tvorí častú zložku mnohých, najmä sedatívnych, spazmolytických a antibakteriálne účinných prípravkov. Široké použitie má v kozmetike (využíva sa najmä jej antiflogistické, antibakteriálne a antioxidačné pôsobenie a pripravujú sa rôzne bylinné zmesi) a v aromaterapii (najmä ako sedatívum). Jej čistá silica (Citronellae aetheroleum), sa užíva málo. Za účinky sú zodpovené najmä silica a kyselina rozmarínová, ďalej flavonoidy a triterpény.

Naše prípravky sú monočajoviny, upokojujúca čajovina, bylinný detský čaj, žalúdočná čajovina, sypaná čajovina (o.i. silica medovky pôsobí upokojujúco na centrálny nervový systém s účinkom aj na srdcovo-cievnysystém, pomáha pri menštruačných bolestiach a v klimaktériu), etanolový extrakt z medovky má protivírusovú aktivitu – je veľmi účinný a rýchle pôsobiaci proti oparu na perách (herpes simplex).

Homeopatia používa čerstvé listy na esenciu (§ 3), ? a dil. D1 a „Teep“, s podobnými indikáciami ako alopatia a ľudové liečiteľstvo.

Ľudové liečiteľstvo si medovku vysoko cení, najmä v dnešnej dobe plnej stresu a pokladá ju za mimoriadny liek na upokojenie celého organizmu, spája v sebe účinnosť mäty piepornej a rumančeka, spojené so sedatívnym účinkom. Veľmi obľúbené sú najmä tzv. karmelitánske kvapky – lieh (Karmelitergeist), ktoré tvoria obyčajne zmes citronelovej (medovkovej) silice a muškátovej po 5 kvapiek, klinčekovej a škoricovej po 2 kvapky, 100 ml vody a 300 ml liehu. Pokladá sa za univerzálny liek, ktorý začali v roku 1611 vyrábať parížski karmelitáni. Nadrobno pokrájané listy možno pridať do omáčok, šalátov a i.(všade, kde patrí citrón). Záparom sa naparuje tvár, oplachujú mastné vlasy a pridáva sa aj do kúpeľov.

Ľudové liečiteľstvo na Západe používa medovku najmä proti nespavosti a na herpes. Včielky ju milujú, už 2 000 rokov slúži včelárom. Názov medovka pochádza z gréckeho slova „včela“.

Vedecký prieskum ukázal, že medovka napomáha pri: bolesti žalúdka, nespavosti, nervových problémoch, je vhodná tiež na rany, herpes, tráviace ťažkosti, ženské problémy. Výskum potvrdil, že má antivírusové pôsobenie. Na zvieratách sa zistilo, že vplýva na funkciu štítnej žľazy, reaguje s hormónom, ktorý riadi jej činnosť. Vedela by byť užitočná ako liek proti strume. Na relaxačné kúpele, liečbu rán, herpesov, drobné rezné rany, slúži najmä tinktúra. Prípadné užívanie pri poruchách štítnej žľazy treba však konzultovať s lekárom. Táto indikácia ešte nie je úplne preskúmaná.

Prof. MUDr. J. Kresánek, PhD., doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc.


ISSN 1335-9878

Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby